Teroristické útoky v Paríži a v Bruseli vyvolali aj v Nemecku ohlasy na nasadenie armády vo vnútri krajiny. Opierajúc sa o  skúsenosti Weimarskej Republiky a nacistického režimu, predstavuje nemecká ústava striktné oddelenie medzi políciu a armádou. Prvá je pre vnútornú bezpečnosť, druhá pre vonkajšiu bezpečnosť krajiny. Táto  ústava  bola následne po vyňatí  zákona o mimoriadnom  stave v máji 1968 zmenená. Masívne nasadenie ťažkoodencov  na uliciach, ako je to v súčasnosti vo Francúzsku a iných krajinách, nie je v Nemecku v súčasnosti  zákonom povolené.

(Titulný obrázok: Manéver ILUe 2010 (informačné -  výcvikové  cvičenie) na cvičisku v Bergene  v tzv. Kulissenort Heidedorf. Cvičisko NATO Bergen (tiež: NATO-strelnica Bergen-Hohne) v južnej časti Lűneburger Heide (Dolné Sasko), je svojou celkovou rozlohou 284 km², v smere sever-juh 27 km a východ-západ 18 km dlhé a je najväčším vojenským cvičiskom v Európe.

Bolo založené v roku 1935 Wehrmacht-om, západne od rovnomennej dediny Bergen a po druhej svetovej vojne v r.1945 obsadené britským vojakmi, pričom bolo  neustále rozširované. Od r. 1960  bol areál využívaný Bundeswehrom a vojskom – Video z cvičenia v r.2014).

Teraz agitujú nielen pravicoví politici, ale aj samotný Bundeswehr za ústavné zmeny, ktoré  dovolia zásah, ak nastane stav – nebezpečenstvo teroru aj vo vnútrozemí. Čo možno pod tým pochopiť , je vidieť dnes vo Francúzsku. Tak ako „vojna proti teroru“ je nastavená ako zámienka pre vojenskú zmenu režimu, slúži „nebezpečenstvo teroru“ ako bianko-šek na zriadenie policajného štátu.

Už 22. februára sa objavilo na oficiálnej  web- stránke Bundeswehru  interview s ústavným právnikom a bývalým ministrom obrany Rupertom Scholzom. Tento 78-ročný CDU-politik  navrhoval  zmenu ústavy tak, aby bolo možné na ochranu proti teroru nasadiť  Bundeswehr vo vnútri štátu.

Scholz sa dôrazne odvolával na Francúzsko. „Keď ide o teroristický útok, je polícia pri mnohých  potenciálnych rizikách preťažená“, objasňoval. „ Z tohto dôvodu je nasadená napríklad vo Francúzsku pri boji s teroristami armáda. Z môjho pohľadu musíme mať aj v Nemecku pri rastúcom nebezpečenstve terorizmu tiež takúto možnosť“.

„Ústava“, hovorí  Scholz, „ je dnes v mnohých smeroch zastaraná“. Vojna môže  „asymetricky narastať“. Vzájomné vojenské rokovania prebiehajú „tiež práve vo vnútri krajiny“ a sú obyčajne sprevádzané teroristickými útokmi“

To, že Bundeswehr zverejnil na svojich oficiálnych stránkach takúto výzvu, je samo o sebe porušením ústavy, ktorá  striktne zaväzuje k  neutralite a politické rozhodnutia sú prenechané poslancom a vláde.

S takýmto odôvodnením zakazuje vojenský zákon príslušníkom Bundeswehru, sa v službe vyjadrovať „o  prospechu alebo neprospechu určitého  politického smeru“, ďalej pri politických akciách nosiť uniformu a ovplyvňovať podriadených „ za alebo proti“ určitému politickému názoru. Pre oficiálne web-stránky Bundeswehru očividne takéto predpisy neplatia (Od „hlúpo zbehnúť /zablúdiť/“ po „mať šťastie“: Vojenské tajné cvičenia v Nemecku).

Rupert  Scholz nebol náhodou pozvaný  webovou stránkou Bundeswehru k interview. Už dlhšie Je považovaný za bezohľadného štváča vnútorného zbrojenia. Ako sám v interview povedal,  loboval už „v 90-tych rokoch spolu s tehdajším ministrom vnútra Wofgang-om Schäuble za takéto ústavné  zmeny“.

V r. 2006 sa dožadoval  v denníku „Tagesspiegel“ jadrového vyzbrojovania nemeckého Bundeswehr-u, aby tento mohol  „adekvátne reagovať na prípadné nukleárne ohrozenie  teroristickým štátom, a v nevyhnutnom prípade mohol zasiahnuť  aj vlastnými atómovými zbraňami“.

CDU-politik učil na viacerých univerzitách ústavné právo a predtým, ako ho vymenoval  Bundes-kanclér  Helmuth Kohlv r. 1998 za ministra obrany, bol aktívny v Berlínskej politike a tiež v Bunestagu.

Jeho úradovanie trvalo však iba jeden rok a kvôli početným škandálom bol odsunutý  do úzadia.  Scholz sa zdráhal uzákoniť zákaz prízemných letov vojenských lietadiel, po tom, čo sa zrútili lietadlá v Ramsteine a Remscheide, ktoré si vyžiadali mnoho mŕtvych a zranených. Na silný odpor narazilo aj plánované predĺženie  základnej vojenskej služby na 18 mesiacov.

Scholz ale nie je v žiadnom prípade so svojou požiadavkou militarizácie vnútornej politiky sám. Je podporovaný mnohými Union- a SPD- politikmi, a tiež „zelení“ a ľavičiari sa od tohto len čiastočne dištancovali s vyjadrením, že sú ochotní  svoj postoj  hocikedy zmeniť.

„Zelená“ politička  Agnieszka  Brugger Scholz odmietla  nátlak kvôli slabým argumentom. Jedná sa o „obyčajnú symbolickú politiku a tvorbu paniky“.  Bundeswehr je už tak či tak preťažený  a Scholz zasieva svojimi požiadavkami pochybnosti o schopnostiach polície“ (EUROGENDORF: tajná špeciálna jednotka pre potláčanie nepokojov (Video)).

Christine Buchholz z ľavicovej strany vysvetľuje:  „To sa nesmie stať, aby museli vojačky a vojaci v službe kompenzovať nedostatok personálu“, čím otvorene myslela políciu. Útoky islamistických teroristov slúžia jedine ako zámienka pre militarizáciu vnútornej politiky.

Už desaťročia využívajú vládnuce elity každú príležitosť, aby mohli odstrániť legálne prekážky, ktoré im bránia v použití armády proti vlastným ľuďom, ktorí im „stoja v ceste“.

V máji 1968 zostavila Veľká koalícia zložená z CDU/CSU a SPD núdzový zákon kvôli protestom študentov v Nemecku a kvôli generálnemu  štrajku vo Francúzsku,  kde desať miliónov ľudí  prestalo pracovať, obsadilo závody a priviedlo na okraj kolapsu režim prezidenta de Gaulle a francúzsky kapitalizmus.

Odvtedy môže nemecká vláda nasadiť vojenskú  silu  na základe článku 87a ústavy „o ochrane pred hroziacim nebezpečenstvom  a existenciou, alebo pred slobodomyseľným demokratickým  poriadkom Nemecka alebo krajiny“ , okrem iného k „ boju proti organizovaným a vojensky ozbrojeným povstalcom“.

Takýto prípad ešte doteraz nenastal. Ale na pomoc polícii bol Bundeswehr  vždy znova a znova nasadený – a to nielen pri prírodnýc h katastrofách, ale aj proti demonštrantom, ako v r.2007 pri G8-l v Heiligendamme.  A bola využitá každá príležitosť, aby sa zmiernila ústava: RAF-teror po roku 1970, útoky z 11. septembra 2001 v USA a teraz utečenecká kríza a útoky na Paríž (Mysteriozne súvislosti – časť 2: Synchronizácia pri teroristických útokoch v Paríži a 9/11 (video)) a Brusel (Útoky v Bruseli: Zinscenovaný teror k ďalšiemu budovaniu nenávisti a presadenie NWO-agendy)

Paralelne s tým bola štátna ochrana hraníc, ktorá predtým slúžila výlučne len na kontrolu hraníc krajiny, prebudovaná na štátnu políciu, ktorá zjednocuje vojenské schopnosti s policajnými, a ktorej úloha siaha od uzavretia vonkajších európskych hraníc cez nasadenie pri veľkých demonštráciách až po tajné služobné úlohy a k trestnému stíhaniu.

Zdroj: http://www.pravda-tv.com/2016/03/polizeistaat-bundeswehr-wirbt-fuer-einsatz-im-innern/