5:55 Spojené štáty v prípade víťazstva Donalda Trumpa v tohtoročných prezidentských voľbách určite zostanú členom Severoatlantickej aliancie pripraveným brániť spojencov, ak budú ostatné krajiny platiť svoj férový podiel na financovaní spoločnej obrany. Trump to vyhlásil v rozhovore s britským euroskeptickým politikom Nigelom Farageom. Exprezident zvolil miernejší tón ako na predvolebnom mítingu pred mesiacom, keď pohrozil, že USA nechajú európskych spojencov napospas Rusku, ak nebudú dávať dosť na obranu.

„Áno, stopercentne,“ odpovedal Trump na otázku ideovo spriazneného politika, ktorý s ním robil rozhovor pre britskú stanicu GB News. Farage sa pýtal, či USA budú ako člen NATO brániť svojich spojencov v prípade, že európske štáty zvýšia investície do armády.

„Áno. Ale USA by jednoducho mali platiť svoj férový podiel, nie férový podiel všetkých ostatných,“ vyhlásil Trump. Spojené štáty financujú zďaleka najväčšiu časť spoločnej obrany aliancie. Už počas svojho mandátu v rokoch 2017 až 2021 Trump spojencom vyčítal, že nedávajú na obranu dosť peňazí.

V debate o téme NATO tentoraz nesiahol k podobne silným formuláciám ako pri predvolebnom mítingu v polovici februára v Južnej Karolíne. Vtedy okrem iného povedal, že ak európske krajiny nezačnú platiť viac, povzbudí Rusko, nech si robí, čo chce.

Jeho slová vyvolali vlnu kritiky od súčasného prezidenta Joea Bidena i niektorých európskych politikov. Viacerí z nich však na druhej strane vyhlasovali, že vzhľadom na ruskú hrozbu aj k reálnej možnosti Trumpovho zvolenia do Bieleho domu by si európske krajiny mali so zvýšením investícií do obrany poponáhľať.

Trump v dnešnom rozhovore vyhlásil, že od spomínaného výroku na predvolebnom mítingu už spojenci začali vojenské rozpočty výrazne navyšovať.

Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je to však dlhodobý trend od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu spred viac ako dvoch rokov. Kým ešte pred tým plnilo stanovený cieľ vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) len niekoľko krajín, tento rok to bude už 18 z celkových 32 členov aliancie. Niektoré krajiny z regiónu blízkeho Rusku presviedčajú ďalších členov, aby tento podiel čo najskôr zvýšili na tri percentá aj viac.

V rozhovore dostal Trump tiež otázku na oprávnenie princa Harryho na pobyt v USA. Poznamenal, že ak vyhrá voľby a ukáže sa, že Harry na svojej žiadosti o vízum klamal o braní drog, podnikne „príslušné kroky“.

Harry, ktorý v roku 2020 vymenil Britániu za Kaliforniu, sa vo svojich memoároch priznal k užívaniu drog. Či tak urobil aj v žiadosti o americké vízum, nie je jasné. Ako poznamenáva agentúra Reuters, žiadatelia o víza do USA sú povinní zverejniť informácie o tom, či v minulosti užívali drogy. Klamanie v žiadosti môže mať za následok sankcie vrátane deportácie z krajiny.

5:50 Ruský prezident Vladimir Putin po svojom znovuzvolení do úradu oznámil, že sa chystá opäť posilniť armádu aj bezpečnostné zložky. Vyjadril sa takto na utorňajšom stretnutí s lídrami parlamentných frakcií, informuje agentúra DPA odvolávajúca sa na ruské médiá.

„Samozrejme, že dnes – a obzvlášť dnes – je posilnenie obranyschopnosti a bezpečnosti ruského štátu mimoriadne dôležité,“ povedal šéf Kremľa. Ukrajinu, ktorú Rusko pred dvoma rokmi napadlo, zároveň opäť vykreslil ako agresora a v tejto súvislosti tiež vyhlásil, že ruský ľud sa nenechá zastrašiť.

Odkazujúc na zvýšené ostreľovanie ruských pohraničných oblastí zo strany Ukrajiny Putin podľa DPA povedal, že nepriateľ svojím konaním dosahuje presný opak toho, čo zamýšľal.

DPA pripomína, že Putin síce dlhodobo vyzýva Rusov na to, aby mali odvahu, avšak od napadnutia Ukrajiny spred vyše dvoch rokov na front nikdy nezavítal. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj frontovú líniu navštívil už mnohokrát. Šéf Kremľa sa v ostatnom čase zdržiava aj mimo ruských pohraničných oblastí, ktoré sa stali terčom ukrajinskej paľby.