Minister obrany Jaroslav Naď v televíznej relácii informoval, že Slovensko rokuje o predaji Ukrajine samohybných húfnic Zuzana vz. 2000 nebo Zuzana 2. Ďalej uviedol, že sa vedú diskusie o opravách poškodených ukrajinských bojových vozidiel a tankov T-72 alebo T-55 na Slovensku. Začiatkom marca sa tiež v médiách objavili špekulácie o tom, že by Slovensko mohlo Ukrajine poskytnúť stíhačky Mig-29. K týmto trom otázkam sa vyjadril bezpečnostný analytik František Škvrnda.V čom spočívajú unikátne vlastnosti samohybných húfnic vz. Zuzana 2000? V čom by mohli pomôcť Ukrajine?Samohybná kanónová húfnica Zuzana vz. 2000 kalibru 155 mm je jediná moderná ťažká zbraň, ktorá sa vyrába na Slovensku. K jej sériovej výrobe sa prikročilo v roku 1998. V roku 2009 bol dokončený vývoj inovovanej verzie Zuzana 2. V Ozbrojených silách SR je 16 húfnic (2 batérie) a v roku 2021 sa začali dodávať húfnice Zuzana 2, ktorých má byť 25.V medzinárodnom obchode sa Slovensku podarilo predať len 12 kusov húfnice do Grécka, odkiaľ sa neskôr dostali na Cyprus. Neúspešne skončil pokus o predaj Zuzany 2 do Indie.Ide o typ zbrane, ktorá sa dnes vyrába vo viacerých štátoch v NATO i mimo neho. Hoci je to moderná zbraň, nemá nadštandardnú výbavu alebo vlastnosť. Základným parametrom v tejto oblasti je dostrel. U Zuzany vz. 2000 to je 39 km a v prípade Zuzany 2 o 2 km viac. Kanónové húfnice sú tradičnou delostreleckou zbraňou, ktorých moderná samohybná podoba sa uplatňuje aj v súčasnom pôsobení pozemných síl. Ich nasadenie má podporný charakter, ktorý je viac využiteľný pri útočných ako obranných operáciách.Podľa vyjadrení ministra obrany SR J. Naďa Slovensko húfnice Ukrajine vraj predá, ale nie je ešte rozhodnuté, či pôjde o staršie Zuzany vz. 2000, alebo inovované Zuzany 2. Zatiaľ nie je v médiách zverejnený ani počet húfnic, ktoré sa Slovensko chystá na Ukrajinu dodať. Vzhľadom na počet hlavní ukrajinského vojska, ani dodávka cca 20 kusov tejto zbrane, neznamená výrazný prínos pre jeho bojovú silu. Ide samozrejme o podporu, ale podľa mňa je to skôr gesto, ktoré má presvedčiť Washington o lojálnosti Bratislavy. Problémom môže byť aj strelivo pre tieto húfnice, ktoré majú kaliber NATO a na Ukrajine nemusí byť k dispozícii.Média pred určitým časom informovali o možných dodávkach stíhačiek MiG-29 zo Slovenska na Ukrajinu. Môžete sa vyjadriť k pravdepodobnosti realizácie dodávok leteckej techniky?Dodávky MiG-29 sú spojené s väčšími problémami ako v prípade samohybných kanónových húfnic. Minister obrany SR J. Naď vydáva zamotané až protirečivé vyjadrenia a momentálne to je v štádiu, že MiGy na Ukrajinu zatiaľ nepôjdu.Okrem toho by som v mediálnych vyjadreniach ministra Naďa videl dve veľké „informačné diery“. Prvá je v tom, že povedal, že čoskoro bude problém lietadlá „udržať vo vzduchu“, lebo zo Slovenska odchádzajú ruskí mechanici. Druhá je v tom, že americké stíhačky F-16 majú prísť na Slovensko až v roku 2024 a dovtedy by sa mohol vzdušný priestor SR „ochrániť“ napríklad zo základní v Poľsku. Ak to možno zabezpečiť takýmto spôsobom, treba sa opýtať, či Slovensko muselo zakúpiť za vysokú (podľa niektorých zdrojov až prehnanú) cenu lietadlá z USA, ktoré okrem toho nie sú hodnotené ani ako najlepšie.Za nejasnými ale výhražnými vyjadreniami vládnych predstaviteľov ako aj všelijakých pochybných a agresívnych lovcov hoaxov o nebezpečenstve vyzradenia utajovaných údajov o obrane vidím však aj neistotu a strach proamerických vládnych kruhov i ich podporovateľov. Značná časť obyvateľov totiž nepovažuje to, čo vláda robí, za napĺňanie slovenských národných záujmov. Mnoho ľudí odmieta zaťahovanie Slovenska do konfliktu na Ukrajine a vôbec neverí „oficiálnej“ propagandistickej kampani o ňom, pri ktorej sa navyše surovo útočí proti každému inému názoru.Minister obrany Naď spomenul prebiehajúce rokovania o možných opravách poškodenej sovietskej techniky. Čo si myslíte o poskytovaní takéhoto druhu služieb?O tom, aké sú možnosti slovenských podnikov opravovať poškodenú (starú) sovietsku vojenskú techniku sa dá len ťažko vyjadriť, lebo zatiaľ nie je jasné, o akú techniku by malo ísť. Slovenský priemysel mal síce tradíciu vojenskej výroby i jej opráv, ale tá sa po „havlovskom“ kroku so zrušením zbrojnej výroby nenávratne stratila. Výnimkou je už spomenutá výroba húfnic Zuzana a ľahkého obrneného vozidla Aligátor.V súčasnosti zostalo len niekoľko menších podnikov, ktoré majú vo svojich programoch prevažne alebo aspoň čiastočne vojenskú výrobu, popr. opravárenskú činnosť v tejto oblasti. Vzhľadom na počty vojenskej techniky, ktorými disponuje Slovensko, sa aj kapacity na jej opravu oproti minulosti drasticky znížili. Viaceré firmy v tejto oblasti skončili svoje pôsobenie a časť z nich sa sprivatizovala. Okrem toho v súčasnosti tieto firmy, či už sú vo vlastníctve štátu alebo v súkromných rukách, majú vlastné hospodárske programy, ktoré zo dňa na deň nejde prerobiť podľa predstáv slovenských prowashingtonských „jastrabov“.O kapacitách na opravu si myslím, že by mohlo ísť len o malé množstvo kusov, čo by malo opäť viac symbolický význam ako prínos. Vyjadrenia v tomto smere vidím tiež len ako snahu povedať niečo, čo sa dnes chce počuť vo Washingtone či centrále NATO v Bruseli, ale bez toho, že by to bolo opreté o realitu. Slovenská vláda bežne hovorí o rôznych ekonomických plánoch a krokoch plánoch, ktoré sa však vôbec neuskutočnia a potom sa za to kritizuje opozícia. A je to jedno, či sa to týka Slovenska, EÚ, NATO či kohokoľvek iného.