VÁŽENÍ PRIATELIA, SLEDUJTE NOVÝ TELEGRAM KANÁLSlovenská vláda a neskôr aj Národná rada SR odsúhlasili pobyt 2 100 vojakov NATO na svojom území. Budú to jednotky z Českej republiky, Poľska, Slovinska, Nemecka, Holandska a Spojených štátov. Aké ciele tento krok pomôže dosiahnuť okrem posilnenia obranyschopnosti členských štátov NATO?František Škvrnda: Tento krok treba vidieť v atmosfére, ktorá sa vytvorila v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. Vidieť to aj na tom, že návrh v NR SR 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval. Medzi tými, ktorí boli proti, boli 8 poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko, 6 nezaradení a 1 z OĽANO. Zdržalo sa 21 poslancov zo Smeru-SD a jeden nezaradený. Nehlasoval jeden nezaradený poslanec. Za návrh boli poslanci za vládnu koalíciu, 17 nezaradení poslanci a 1 poslanec za Smer-SD.V súvislosti s aktuálnou situáciou možno v tomto kroku nájsť tri aspekty, ktoré sú navzájom spojené. Prvým je snaha NATO pod vedením USA ukázať svoju silu RF. Druhým je posilnenie východného krídla NATO. Tretím má byť vytvorenie predsunutej prítomnosti NATO na posilnenie obrany SR. Ku koncu marca by malo prísť na Slovensko 1 200 vojakov, pričom sa počíta, že na Slovensko by sa dodali aj raketové systémy Patriot (Rozhovor bol poskytnutý v sobotu 19. marca. V nedeľu 20. marca na Slovensko dorazili prví vojaci, ktorí mali za úlohu nastavenie systému Patriot. Systém protivzdušnej obrany Patriot Slovensku poskytlo Nemecko a Holandsko, pozn. red.)Názor obyvateľstva je iný, ako bolo hlasovanie v NR SR. Podľa prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza (1 003 respondentov v čase od 22. 2. 2022 do 1. 3. 2022) sa zistilo, že s tým, aby na Slovensko prišli vojaci NATO, rozhodne a skôr súhlasí 50 % respondentov, rozhodne alebo skôr s tým nesúhlasí 45 % a 5 % nevie. Oveľa menšia bola podpora príchodu vojakov USA. Rozhodne alebo skôr s tým súhlasilo 29 % opýtaných. Rozhodne alebo skôr s tým nesúhlasilo 67 %a nevedeli 4 %. Pri týchto údajoch musíme zobrať do úvahy aj to, že sú podmienené aj tým, že na Slovensku je už viac mesiacov jednostranná informovanosť o vývoji na Ukrajine a nedemokratickým spôsobom sa potláčajú názory a zdroje, ktoré sú iné, ako to, čo bez primeraného opretia sa o argumenty šíri vládna moc a jej poplatné médiá.Vo verejnosti sa diskutuje aj o tom, či takáto posila dokáže skutočne prispieť k zvýšeniu obrany Slovenska, na ktorú nestačí vyše 18 000 našich profesionálnych vojakov. Z vojenského (bezpečnostného) hľadiska má takýto krok najmä demonštratívny charakter, ale prispieva k narastaniu napätia, ktoré je aj tak už veľmi veľké.Z politického hľadiska ide o gesto, ktoré má ukázať na jednotu NATO, prináša však zvýšené ekonomické náklady. Zhoršujúca sa ekonomická situácia v Európe, ktorú vyvolali aj viaceré kroky EÚ, najmä v oblasti energetiky, však môže po čase viesť k tomu, že táto jednota na nátlak Washingtonu sa začne drobiť. Ekonomický vývoj skomplikujú aj dopady ekonomických sankcií voči RF, predovšetkým nedostatok energetických zdrojov, ale aj iných surovín, čo zrejme povedie k poklesu výroby a ďalším negatívnym sprievodným procesom. A menšie štáty EÚ v týchto podmienkach budú mať oveľa viac starostí ako väčšie ekonomiky, ktoré sa im ešte zvýšia, ak budú narastať ich vojenské výdavky.Mohlo by NATO v blízkej budúcnosti zmeniť názor a poslať svojich vojakov ďalej na Ukrajinu?Zostáva nám len dúfať, že k tomu nedôjde. Predpokladám však, že by sa veľmi ťažko dosiahol konsenzus v tejto veci. Vidieť to na odmietavom postoji k vytvoreniu bezletovej zóny nad Ukrajinou, keď aj v NATO sa pripustilo, že takýto krok môže byť vyhlásený len na základe rezolúcie Rady bezpečnosti OSN.Napriek tomu sú vo viacerých štátoch NATO kruhy, ktoré nezvažujú kontraproduktívnosť ďalších dodávok zbraní na Ukrajinu a iného zvyšovania napätia. Nový moment nebezpečenstva prináša návrh Poľska na vyslanie niečoho ako mierovej misie NATO na Ukrajinu, ktorý chce predložiť na mimoriadnom samite NATO 24. marca.Osobne si realizáciu takejto akcie neviem predstaviť z politického, právneho ale ani vojenského hľadiska. K odmietnutiu podpory poľského návrhu vyzval slovenskú vládu expremiér a predseda najsilnejšej opozičnej strany Robert Fico.Na Slovensko prišiel 17. marca minister obrany USA Lloyd Austin. S čím bola táto návšteva spojená?Možno to trochu preženiem, ale keby nebolo vyjadrenia o poskytnutí systému S-300 zo Slovenska na Ukrajine, návštevu by bola „odmenou“ slovenskej vládnej moci za rýchle schválenie obrannej dohody s USA. Minister obrany USA prišiel totiž na Slovensko po takmer dvadsaťročnej prestávke, keď tu bol naposledy minister obrany USA D. Rumsfled v novembri 2002.Návšteva bola krátka. Začala o 14. 00, keď sa minister L. Austin sa stretol s ministrom obrany J. Naďom, po čom bola tlačová konferencia. O 16. 30 L. Austina prijala prezidentka Z. Čaputová a 17. 00 sa stretol s predsedom vlády E. Hegerom. Na všetkých troch stretnutiach sa hovorilo o strategickom partnerstve medzi USA a Slovenskom, záväzku USA voči bezpečnosti východného krídla NATO a potrebe jednoty v NATO v podmienkach ukrajinskej krízy. V tomto duchu bola aj tlačová konferencia.V súvislosti s potenciálnym poskytnutím systému S-300 Ukrajine J. Naď na tlačovej konferencii uviedol, že by to bolo možné až po jeho adekvátnej náhrade. Poukázal aj na problém, ktorý by mohol vzniknúť lebo, prvé dodávky F-16 z USA sa oneskoria (prídu až v roku 2024) a Slovensko by už viac nechcelo používať MiG-29. Uviedol aj to, že vydávanie 2 % HDP na obranu by nemalo byť v budúcnosti cieľom, ale len základom. Žiaľ, takýto postoj podľa môjho názoru prispeje len k ďalšiemu prehĺbeniu ekonomických ťažkostí Slovenska, ktoré svojou protinárodnou a protiľudovou politikou spôsobuje súčasná vláda.Premiér E. Heger po stretnutí s ministrom obrany USA na sociálnej sieti uviedol, že vláda je ochotná poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc, ale len za podmienok, že neohrozíme vlastnú bezpečnosť. Ešte raz sa odvolám na slová R. Fica, ktorý už pred návštevou L. Austina varoval vládu pred odovzdaním systému S-300 Ukrajine. Obáva sa straty jediného funkčného systému Slovenska na ochranu vzdušného priestoru, ako aj zatiahnutia SR do vojnového konfliktu.Protokolárny charakter malo stretnutie ministra obrany USA v kasárňach vo Vajnoroch aj so slovenskými a zahraničnými vojakmi, ktorý sa zúčastnili na cvičení SABER STRIKE.Sú na Slovensku aj iné názory na ukrajinskú krízu, ako tie, ktoré uvádzajú vládni predstavitelia a prozápadné média hlavného prúdu?Situácia na Ukrajine vzbudzuje v každodennom živote ľudí mnohé obavy, ktoré stupňuje aj konanie vlády. Napriek snahe umlčať každý iný názor ako je „polooficiálny“ vládny, prejavuje mnoho ľudí a viaceré politické sily nespokojnosť s konaním súčasnej moci na Slovensku.Poukážem najmä na to, že SMER–SD ako najväčšia opozičná sila dôsledne odmieta vládnu politiku eskalácie napätia a posielania zbraní na Ukrajinu, s čím súhlasí mnoho ľudí. Ukrajinskú krízu môže vyriešiť len dialóg a rokovania o mieri a rinčanie zbraňami jej neprospeje. Každá dodávka zbraní zo Slovenska (naposledy išlo o BVP II) sa na území Ukrajiny môže stať terčom útoku a hrozí aj zaťahovaním Slovenska do konfliktu.Osobne si myslím, že základom rokovaní by sa mala stať otázka neutrality Ukrajiny. Predlžovanie bojov, ku ktorému prispieva aj agresívny postoj slovenskej vlády v rámci poplatnosti „kolektívnemu“ Západu, prináša len nové nebezpečenstva a žiaľ, aj ďalšie obete na životoch civilného obyvateľstva, ktorým sa v bojoch nedá vyhnúť. Tento postoj vlády je aj v protiklade k tradíciám slovenského národa i k názorom mnohých ľudí v súčasnosti, ktorí si prajú čo najskoršie ukončenie bojov.