Po skončení kalendárneho roka sa štatisti predháňajú s ponukou vývoja makroekonomických ukazovateľov za sledované obdobie, ktoré sa porovnávajú s predchádzajúcim rokom. Údaje z roku 2021 porovnať s rokom 2020 je zavádzajúce, keďže v roku 2020 sme zaznamenali asi najväčší prepad HDP a preto aj vlaňajší 3 percentný rast treba pokladať nielen za nižší ako sa prognózovalo v budove Národnej banky Slovenka, ale za 4.štvrťrok bol dokonca v porovnaní s okolitými krajinami najhorší. Zatiaľ čo priemer eurozóny bol 4,6 percenta, tak u nás len 1,1 percenta, v Česku 3,6 percenta a na prekvapenie viacerých bol rast HDP vo štvrtom štvrťroku v Maďarsku 7,1 a v Poľsku 7,7 percenta. Ako je to možné, si väčšina z nás kladie oprávnenú otázku, keďže vstup našej krajiny do eurozóny mal v konečnom dôsledku ekonomike pomôcť čo sa v sledovanom období nestalo.

Vyššie ceny energetických surovín kazia bilanciu

Slovensko je priemyselná krajina bez surovinovej základne, ktorých ceny sa zvyšovali a celý automobilový priemysel bol poznačený chýbajúcimi komponentmi zo zahraničia a tak týždne boli ich prevádzky mimo. S rovnakými problémami napokon zápasilo aj Nemecko, keďže jej rast HDP bol na úrovni 1,4 percenta, Potvrdilo sa, že v krízových obdobiach má pre domácu ekonomiku veľký význam homogénna menová a fiškálna politika, ktorých spolupôsobením sa dosahujú  lepšie hospodárske výsledky, čo v prípade našej ekonomiky neplatí. Tento nesúlad nám robí problémy predovšetkým v boji proti terajšej narastajúcej inflácii, voči ktorej nemá Národná banka Slovenska žiadne nástroje na jej priškrtenie a ECB skôr prihliada na potreby tých najväčších ekonomík v eurozóne, ktorých názvy nemusíme menovať. S poklesom HDP vo 4.štvrťoku súvisí aj záporné saldo zahraničného obchodu Pre tento rok počítajú prognostici s nárastom HDP okolo 4,5 percenta, čoby znamenalo dostať sa pred pandemickú ekonomickú úroveň. Z hľadiska štruktúry sa na spomínanom raste najviac podieľala domáca spotreba, ako dôsledok fiškálnej príspevkovej politiky terajšej vlády, s čím sa nedá počítať v takom rozsahu aj v tomto roku. Slovensko je integrálna súčasť eurozóny, jej ekonomika závisí predovšetkým od zahraničného obchodu a preto nás zaujíma ako dopadla za minulý rok obchodná bilancia. Podľa Eurosttu skončila z dôvodu nárastu cien energetických zdrojov s deficitom 4,6 miliardy s čím sa muselo počítať.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.