Napätie medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi prinieslo do hry rusko-čínske spojenectvo vo forme tzv. komplexného strategického partnerstva spolupráce. Táto téma je v poslednej dobe predmetom živej a turbulentnej diskusie medzi geopolitickými mysliteľmi. Názory sa rôznia.

Rubriky analytikov, ktorých nadácie, think-tanky a mimovládne organizácie sú napojené na rozpočty západných štátov, ambasád, ministerstiev a zbrojárskych koncernov, označujú spojenie za nesvätú alianciu, alianciu autokracií, strategické partnerstvo s nedostatkom stratégie, zlé manželstvo a tak ďalej. V mysliach západných pozorovateľov evidentne vyvoláva negatívne emócie, ktoré vznikli z nepoznania známych, ale aj neznámych aspektov ich konkurentov.

„Nezávislí“ experti a želania ich sponzorov

Ilúzia, ktorú šírila mainstreamová základňa analytikov, bola taká, že rusko-čínske spojenectvo je prechodné a je vždy k dispozícii ako cieľ pre tzv. otočeného Kissingera (snahu odpútať Rusko od Číny), ako keby tieto krajiny boli len dva kusy skladačky lega, pevné tvarom, ale ľahko rozoberateľné a manipulovateľné. Tak to vlani v decembri opisoval pobaltský think-tank na európskej Rade pre zahraničné vzťahy so sídlom v Bruseli. Tento rozmar je tiež koreňom súčasnej krízy medzi USA a Ruskom. Washington je stále uviaznutý v presvedčení, ktoré vytvorila Made­leine Albrightová a Strobe Talbott ešte počas dávnych 90. rokov. Čo sa týka Pekingu, vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi USA a Čínou bol spôsob washingtonskej stratégie zadržiavania odlišný. Nebolo to také jednostranné a priehľadné ako v prípade Ruska. Konkurencia a spolupráca sa však zakladala na myšlienke, že Čína v samom jadre uprednostňuje vzťah s USA pred Ruskom, a preto jej partnerstvo s Moskvou bolo len manželstvom z rozumu bez väčšieho strategického zámeru. To viedlo ku klamnému názoru, že Čína bude v súčasnej patovej situácii USA verzus Rusko neutrálna. Vysvetľuje to odvážne volanie amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena s čínskym štátnym radcom a ministrom zahraničných vecí Wangim I z konca januára, aby žiadal Peking o pomoc.

Jasnosť a pevnosť Wangovej odpovede bola pre Blinkena drsným prebudením do reality. Wang citoval ustúpenie prezidenta Bidena od uistení, ktoré pôvodne dal prezidentovi Si Ťin-pchingovi, a obvinil Bidenovu administratívu, že stále trvá na chybných slovách a skutkoch týkajúcich sa Číny, ktoré bilaterálnym vzťahom zasadilo novú ranu. Wang pripomenul Blinkenovi, aby USA prestali zasahovať do Zimných olympijských hier v Pekingu 2022, hrať sa s ohňom v otázke Taiwanu a vytvárať rôzne protičínske „drobné kliky“ v regióne. Wang následne zdôraznil, že Peking schvaľuje princípy, ktoré sú základom ruskej pozície – serióznu implementáciu Minských dohôd, nedeliteľnú bezpečnosť, zbytočnosť posilňovania alebo dokonca rozširovania vojenských blokov a naliehavú potrebu riešiť obavy o legitímnu bezpečnosť Ruska. Čína odvtedy konkretizovala svoju pozíciu vo vyhlásení svojho vyslanca pri OSN Čang Ťüna na otvorenom zasadnutí Bezpečnostnej rady na Ukrajine. Peking stál bok po boku s Moskvou.

AUTOR: Ján Horváth