Hlasovania poslancov netreba zatajovať, ale naopak: upriamovať na ne pozornosť verejnosti
Foto: FB A. B.
Vraj by sme nemali zverejňovať hlasovania poslancov – nariekajú koaliční politici, lebo ich kolegom sa začínajú množiť odkazy na bráničkách, plagáty v ich mestách a skupinky nasrdených ľudí pred ich bytovkami.
Ja som opačného názoru. Hlasovania poslancov by sa mali nielenže zverejňovať naďalej, ale som presvedčený, že by sme dokonca mali upriamovať pozornosť verejnosti na to, ako poslanci hlasujú. Nie je to o rozdúchavaní nenávisti, ale o kontrole výsledkov práce poslancov. O kontrole toho, za čo dostávajú každý mesiac 5 tisíc eur.
NAUČME SA POLITIKOV HODNOTIŤ PODĽA ICH SKUTOČNEJ PRÁCE A NIE SHOW, KTORÚ VYTVORIA
Predstavte si, že by ste žiadali, aby Vás Váš šéf hodnotil nie podľa počtu vybavených klientov či namontovaných kľučiek na dvere áut v automobilke, ale len na základe toho, ako ste dokázali ohovoriť kolegyňu počas obednej prestávky pred ostatnými, alebo podľa toho, ako ste dokázali nakydať na zamestnávateľa na sociálnej sieti, alebo podľa toho ako ste sa s kolegom pohádali pri linke. Asi by Vás poslal kade ľahšie.
A presne to sa stalo so slovenskou politikou. Skĺzli sme totiž do stavu, v ktorom je politika bizarná reality show, kde sa zdá, že kľúčové sú tlačovky, konflikty a lajky na facebooku. Kde ide o to stať sa čo najkontroverznejším exhibicionistom odtrhnutým od života bežných ľudí.
V skutočnosti, ale nič z toho – ani počet lajkov, ani počet novinárov, ktorí sa zaujímajú o vašu tlačovku, ani počet úderov, ktoré rozdáte či pohárov vody, ktorými vás oblejú – nemá priamy dopad na životy miliónov ľudí v tomto štáte. No sú to práve hlasovania poslancov, ktoré ovplyvňujú naše životy.
Prostredníctvom nich rozhodujú o nastavení minimálnej mzdy, zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, podvyživených rozpočtoch pre zdravotníctvo, vedu, kultúru, alebo o potupných dohodách s mocnosťami. Preto je náš záujem o hlasovania poslancov v absolútnom poriadku.
ATMOSFÉRU LYNČU KRITIZUJÚ TÍ, KTORÍ JU ROKY VYUŽÍVALI V POLITIKE
Ak si pamätáte, pred viac ako rokom som sa veľmi kriticky vyjadril na adresu protestu pred domom Igora Matoviča. Stále som totiž presvedčený, že v politike by určité červené čiary mali zostávať zachované. A jednou z týchto čiar by malo byť vynechanie rodiny politika z politických súbojov.
Tento postoj si zachovávam aj teraz. Chodiť pred byt Benčíka, oblepovať bráničky domov poslancov Vonsa a ďalších je skĺzavanie na primitívnu úroveň Matoviča, Remišovej, Lipšica, Hlinu či Sulíka.
Boli to práve oni, ktorí takouto nenávisťou preferenčne živili svoje strany. Len si spomeňte, ako zaparkoval Hlina tank na bratislavských Palisádach pred domom už realitu nevnímajúceho Biľaka. Ako Lipšic s Petrom Kalmusom a 400 členným davom vyzjapoval pred domom Pavla Pašku v Košiciach, alebo ako sastriedali Matovič s Remišovou a Sulíkom pred Ficovým bytom v Bonaparte, zatiaľ čo v dave ich poslucháčov sa hompáľalo niekoľko šibeníc a povaľovali niekoľko rakiev.
KAM ZMIZLI POSLANECKÉ KANCLÁRIE?
Na záver si dovolím ešte jeden postreh. Spočiatku som sa čudoval, prečo ešte nikomu nenapadlo prísť za nejakým poslancom polemizovať o dohode s USA do jeho kancelárie v regióne.
Kedysi totiž bolo dobrým zvykom, že poslanci mali v regiónoch, z ktorých pochádzali, poslanecké kancelárie. A v určitú hodinu v stanovený deň ste tak mohli prísť za poslancom. Národná rada poslancom doteraz umožňuje refundáciu nákladov na kancelárie.
Ak by ste sa však chceli stretnúť s koaličným poslancom, tak máte smolu. Nenašiel som žiadneho, ktorý by si vo svojom regióne otvoril kanceláriu pre verejnosť.
Z vládnych poslancov sa tak stáva privilegovaná kasta, ktorá sa snaží minimalizovať kontakt s tými, ktorých má zastupovať. Možno z pohodlnosti, ale myslím, že veľkú úlohu v tom zohráva aj strach. Strach z bežných ľudí.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Zdroj
