Energia čchi sa nachádza v najmenších častiach tvoriacich substanciu vesmíru a je stavebným kameňom hmoty a všetkých foriem. Čchi je všade, vo všetkom, bez začiatku a bez konca. Všetko je čchi v rôznych formách, od éterických po najtvrdšie nerasty. Vesmír pozostáva z čchi manifestujúcej sa v nekonečnom množstve foriem. Popri koži, svaloch, šľachách a nervoch existuje vo východnej medicíne ešte systém meridiánov, energetických kanálov (dráh), ktorými prúdi v tele životná energia čchi. Môžeme si ich predstaviť ako svetelné lúče, línie prúdiace telom. Dráhy zodpovedajúce cievnemu systému spájajú jednotlivé akupunktúrne (aktívne) body a orgány s tepnami, žilami a vlásočnicami. Majú rôzny počet bodov, sú jinové alebo jangové, majú rôznu aktivitu v určitej hodine, keď vykazujú zvýšenú hladinu energie. Čchi v tele cirkuluje stále, ale jej pohyb sa môže spomaliť či stagnovať a vtedy sa skôr alebo neskôr prejaví choroba. Na ľudskom tele je množstvo akupunktúrnych bodov. Nie je ťažké liečiť, ale vybrať tie správne. Masáž stimuluje svaly a zvyšuje čchi v danom mieste. Číňania podrobne rozpracovali masáže tela v súlade s jej cirkuláciou. Patrí sem masáž akupunktúrnych bodov, akupresúra, tlak, stimulácia, trenie do stavu tepla v dôsledku nahromadenia čchi a lepšieho prekrvenia. Akupunktúrny bod zaberá nie viac ako centimeter a je aktívny, ak je v ňom prítomná čchi a preteká ním krv. V Japonsku a v Číne bola znalosť týchto bodov náplňou vnútorných štýlov bojových umení, ako napríklad dian xue, pakua, hsin, taiči, nindžucu alebo kjúšo. Majstri bojových umení, ktorí dokážu ohnúť tyč na vlastnom krku, dokážu sústrediť čchi len do jedného bodu, jedného miesta, tam, kde tyč tlačí do tela, ako výsledok tréningu tzv. železnej košele. Majstri wu-šu objavili možnosť útočiť na určité body vlastnou energiou čchi a vysielať ju do hĺbky tela alebo ju odoberať. Potrebná bola dobrá znalosť dráh a prietok čchi v tele počas dňa. Tzv. dotyk smrti, technika dian xue, môže vyzerať len ako jemné buchnutie, ale smrť môže nastať aj po pár týždňoch. Dôjde k zablokovaniu čchi v danej dráhe, a tým k zlyhaniu orgánu, ale nie okamžite. Takéto bodové údery tvorili majstrovskú úroveň a nepatria do nepovolaných rúk. Ich znalosť si vyžadovala určitú morálnu a duchovnú vyspelosť, aby sa nedali zneužiť, preto si majstri vyberali svojich žiakov podľa ich úrovne. Morálka a cnosť bola dôležitejšia ako fyzická sila. Dian xue (dim mak) je náročné bojové umenie siahajúce do ďalekej histórie. V dian xue sa rozlišuje 36 hlavných bodov, ktoré sú smrtiace, a líšia sa len v slabom alebo silnom pôsobení na ne. Pri slabšom pôsobení dochádza k omdletiu a treba vedieť, ako človeka oživiť, preto je dôležitá presná znalosť umiestnenia bodov a ich aktivita počas dňa. Znalosť ich časovej aktivity umožňuje účinné pôsobenie. V prípade bojových umení možno spôsobiť zástavu pohybu čchi v danom mieste alebo, naopak, obnoviť pôvodný stav jej prúdenia. Tu je obzvlášť potrebný dohľad skúseného učiteľa, pretože techniky pôsobenia vykonávané neznalou osobou môžu byť nebezpečné a sú určené len pre pokročilých adeptov. Bojové umenie kjúšo džucu využíva pôsobenie na akupunktúrne (aktívne) body v rámci sebaobrany bez toho, aby vyžadovalo veľkú fyzickú silu, pričom účinok na protivníka je paralyzujúci. Výukový systém kjúšo sa nazýva okuden mokuroku a zahrňuje liečebnú masáž, využitie akupunktúrnych bodov v bojovom umení, metódy rozvoja intuície, bezkontaktné bojové metódy a autogénny tréning. Akupunktúra sa používala v Číne už pred 4500 rokmi, z roku 860 pochádza známy bronzový model človeka, na ktorom sú vyznačené akupunktúrne body a dráhy meridiánov. Najstarší dochovaný lekársky spis Nej-Ting pochádza od Žltého cisára z obdobia okolo 2500 rokov p. n. l. Toto dielo je stále vážené v oblasti medicíny.

AUTOR: Vladimír Líška