Súčasťou proticovidových opatrení boli fiškálne opatrenia národných vlád, ktorými sa „zachraňovali“ predovšetkým pracovné miesta. Táto štátna pomoc by sa pred pandémiou posudzovala aj ako porušovanie európskych pravidiel hospodárskej súťaže, čo sa zo strany európskych inštitúcii viac mene prehliadalo. Z dôvodu narastajúcich deficitov musela Európska komisia pozastaviť dodržiavanie Paktu rastu a stability, ktorý všetkým členským štátom eurozóny pred ich vstupom prikazoval deficit verejných financií do 3 percent a deficit verejného dlhu do 60 percent k HDP. S plnením oboch rozpočtových deficitov sme pred vstupom do eurozóny nemali žiadne problémy, pred pandémiou bol náš ročný deficit okolo jedného percenta a kumulatívny okolo 50 percent k HDP. Dnes po opakovaných lockdownoch máme ročný deficit verejných financií okolo 5 percent a kumulatívny deficit verejného dlhu okolo 70 percent k HDP, čo v rámci eurozóny patrí medzi najmenšie. Platnosť spomínaného paktu je pozastavená do konca budúceho roka, potom sa počíta so zmenou, bez poznania zatiaľ konkrétnych rozpočtových deficitných pásiem. S čím ale treba počítať je, že budú vyššie, keďže koronavírusová pandémia výrazne zvýšila fiškálne deficity vo všetkých členských štátoch eurozóny. Keď sa k tomu pripočítajú náklady na klimatické zmeny, ktoré tiež nebudú lacné, právom sa očakáva, že Európska komisia príde s návrhom nových prehľadných fiškálnych pravidiel, ktoré budú akceptovať aj atribúty sociálnej politiky. Zatiaľ poznáme stanovisko zástancov zelených projektov, ktorí navrhujú zvýšiť kumulatívny deficit verejného dlhu z doterajších 60 až na 100 percent k HDP.

Plyn a jadro s konkrétnymi podmienkami

Dôvodom tohto nárastu sú podľa všetkého okrem už spomínaných dlhov, aj ďalšie výdavky spojené s požadovanými klimatickými zmenami v únii, ktoré môže ovplyvniť aj rozhodnutie Európskej komisie, že investície do plynových a jadrových elektrárni sa budú považovať za „zelené“ a teda dočasne udržateľné za vopred určených podmienok. Aké teda musia byť splnené kritéria, aby sa zemný plyn a jadro v nasledujúcich rokoch považovali za zelené zdroje energií, aj keď len s prívlastkom „dočasné“? Pokiaľ ide o plyn, tak len za podmienky, že nové zdroje získajú stavebné povolenie len do konca roku 2035, pričom emisie skleníkových plynov nepresiahnu konkrétne stanovenú hodnotu. Pokiaľ ide o jadro, tak platne stavebné povolenie bude potrebné získať do roku 2045 a navyše bude aj potrebné vybudovať v blízkosti jadrových elektrárni úložisko jadrového odpadu. Či sa budú dávať povolenia len za podmienky, že spomínané dočasne zdroje energií musia nahradiť dovtedajšie uhoľné zdroje, zatiaľ nevieme. Ako to napokon dopadne, si ešte musíme počkať až 6 mesiacov, počas ktorých Európsky parlament návrh Európskej komisie zamietne, alebo schváli. V tejto súvislosti treba povedať, že zásadne proti sú také členské štáty EÚ ako Nemecko, Rakúsko, Dánsko a ďalšie, zatiaľ čo 10 ostatných, vrátane Francúzska ako aj Slovenska, s taxanómiou súhlasia.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.