Návrh Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA, ktorý v utorok
predložili ministri obrany a zahraničných vecí Jaro Naď a Ivan Korčok, je
pre Slovenskú republiku maximálne nevýhodný a predstavuje reálne
nebezpečenstvo straty suverenity štátu. Dovolím si tvrdiť, že obaja aktéri
slovenskú verejnosť oklamali a ak tento paškvil prejde vo vláde, v
parlamente a u prezidentky, nebudem môcť nazvať strojcov tohto zákerného
činu inak ako vlastizradnou partičkou gaunerov.
Naď s Korčokom sa síce tvárili slávnostne, že sa im „podarilo“ dohodnúť
zmluvu so Spojenými štátmi po „neúspechu predchádzajúcej vlády“, ale
skutočnosť, ako to už býva, je opäť zložitejšia. Predovšetkým,
predchádzajúca vláda v tejto veci nebola celkom neúspešná. Vtedajší
minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a jeho vtedajší lojálny štátny
tajomník Ivan Korčok robili všetko pre to, aby návrh zmluvy pred
verejnosťou utajili. Keď som verejne odhalil ich zámery, chvíľu sa tvárili,
že som klamár a nič také sa nechystá. Zo lži ich však usvedčil nielen
zahraničný odborný časopis, ale predovšetkým samotný Pentagon, ktorý
zverejnil presnú sumu, ktorú mienil investovať do slovenských vojenských
letísk. To, že sa rokovanie zastavilo, nesúvisí s predchádzajúcou vládou a
zrejme ani nie s verejným odporom, ktorý utajované zámery Washingtonu a
Bratislavy vyvolali, ale s jednoduchým faktom, že Donald Trump presunul
určené peniaze z ministerstva obrany na výstavbu múru s Mexikom. Lenže pred
niekoľkými mesiacmi Joe Biden tieto peniaze Pentagonu vrátil a hra sa
začala odznova. Výsledok, ktorý dnes zverejnili, je ešte horší, ako som
očakával.
Hneď na úvod treba zdôrazniť, že systém bilaterálnych dohôd o obrannej
spolupráci (DCA) vzniká z iniciatívy Spojených štátov. Všetky rečičky o
tom, že táto dohoda „významne zvýši úroveň bezpečnosti Slovenska“ alebo že
„umožní výmenu informácií a skúseností v oblasti strategickej obrany a
bezpečnosti“ a bez nej sme „výrazne ochudobnení“ – sú táraniny pre
slaboduchých. Konzultácie a výmeny informácií sa dejú v rámci NATO aj dnes,
na to nepotrebujete rámec bilaterálnej zmluvy, a dovolím si výrazne
pochybovať, že takáto dohoda zvýši našu bezpečnosť – skôr naopak.
Zákernosť dohody spočíva v ubezpečovaní, že rozhodovanie naďalej ostáva v
rukách Slovenskej republiky, ako to zavádzajúco tvrdil minister
zahraničných vecí. Keď sa však pozrieme bližšie na predložený návrh dohody,
ľahko zistíme, že opak je pravdou. V predkladacej správe a v takmer každom
článku zmluvy sa síce zdôrazňuje, že „ozbrojené sily Spojených štátov
amerických budú pôsobiť na území Slovenskej republiky pri plnom
rešpektovaní suverenity, Ústavy Slovenskej republiky a zákonov Slovenskej
republiky“, samotný obsah dokumentu však v konkrétnych ustanoveniach
dokazuje niečo iné. Napríklad podľa článku 3 vojenské základne obsadené
americkými vojskami budú riadiť a kontrolovať Spojené štáty – samozrejme, s
formálnym dodatkom, že sa to bude diať „pri plnom rešpektovaní suverenity a
zákonov Slovenskej republiky“. Hneď v ďalšom odstavci 3.3 sa však Slovensko
zaväzuje, že zabezpečí Američanom využívanie verejných i súkromných
pozemkov a nehnuteľností bez toho, aby ozbrojeným silám USA vznikli nejaké
náklady (sic!). Takže my si sem nielen pustíme cudzie vojská, ale ešte im
tie manévre aj budeme platiť. Rovnako aj všetky priestory, ktoré doteraz
obývali ozbrojené sily SR, ponúkneme americkej armáde bez nájomného. Čl.
4.1. umožňuje ozbrojeným silám USA „prepravovať, rozmiestňovať a skladovať
obranné zariadenia“ – do takejto formulácie môžete zahrnúť aj jadrové
zbrane. Samozrejme, ani tento článok sa neobišiel bez bezcennej formulky
„pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky“, čo už
nevyznieva smiešne, ale skôr drzo.
A teraz pozor. Čl. 7.3. zaručuje Američanom, že „ozbrojené sily USA,
dodávatelia USA a závislé osoby sú vyňaté z predpisov upravujúcich
registráciu a kontrolu cudzincov“. Toto ustanovenie zdôvodňujú výhovorkou,
že ich pobyt na území Slovenskej republiky sa považuje za „prechodný“.
Rovnako by sme mali podľa čl. 11.1. umožniť lietadlám, plavidlám a vozidlám
ozbrojených síl USA, aby mohli „vstupovať na územie Slovenskej republiky,
odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať“. Ešte prešibanejšie je to
formulované v čl. 12.1., ktorý hovorí, že Slovenská republika na žiadosť
Spojených štátov (a teraz dobre počúvajte) „uplatňuje svoju suverénnu
právomoc vzdať sa prednostného práva na výkon trestnej právomoci“ nad
príslušníkmi ozbrojených síl USA. Čiže všetky pôvodné hrozby tu ostávajú,
akurát sa tvárime, že je síce našou suverénnou právomocou trestať
priestupky, prečiny a zločiny na našom území, ale na žiadosť USA sa ich
veľkoryso vzdáme… Rovnako sú americkí vojaci oslobodení od daní a vyňatí
z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty.
Nerád používam ostré slová, ale tvrdím, že ten, kto bude súhlasiť s
takýmito podmienkami, je vlastizradca. Je tragédiou, že tento štát sa
dostal do rúk ľudí, ktorí sledujú skôr veľmocenské záujmy USA ako štátne
záujmy Slovenskej republiky. Varoval som pred tým už pred prezidentskými
voľbami – vtedy ma mnohí obviňovali, že si na tom len robím kampaň –
upozorňoval som, že osoba prezidenta republiky je v tomto procese veľmi
dôležitá, lebo je to prezidentská zmluva: hlava štátu ju ratifikuje a hlava
štátu ju môže aj zastaviť. Pretože ak nie, táto zmluva má prednosť pred
zákonmi SR, takže to, že sa v nej formálne opakuje rešpekt k našej
legislatíve, je smiešne a bezvýznamné. A len blázon po skúsenostiach 20.
storočia uverí rečiam, že ozbrojené sily USA tu budú len „prechodne“.
Posledná „dočasnosť“ trvala 23 rokov.
Priatelia, toto je vážna vec. Možno jedna z najdôležitejších v histórii
tohto štátu. Ak dovolíme schválenie tejto zmluvy, ktorá nemá iný cieľ, ako
dostať sem vojakov USA pod akoukoľvek zámienkou – už ich odtiaľto tak ľahko
nedostaneme. Je to kľúčový okamih našich dejín. Ak zlyhávajú elity, ktoré
sú k vlastnému štátu príliš ľahostajné, ak zlyhávajú novinári, ktorí sú pri
obrane demokracie nedôslední a nevzdelaní, je potrebné zdvihnúť zástavu
vlastenectva a brániť slobodu a suverenitu na úrovni občianskej. Nikto iný
to za nás neurobí. Preto som pred niekoľkými týždňami inicioval túto
petíciu proti rozmiestneniu cudzích vojsk na našom území:

<https://www.mojapeticia.sk/campaign/nech-je-slovensko-poslom-mieru-v-srdci-europy/f29a9a58-cc21-4d97-93d9-079e2d13f4f7?fbclid=IwAR39kkwuIW9LtFAGyncpzKMe0-7s93m7eNaci6Hsj7KVVhqY3XwyOc2KxSA>

Teraz je čas zastaviť ich. Prosím vás, podpíšte ju a keď ste tak už
urobili, pošlite ju svojim blízkym, priateľom, známym, všetkým, ktorí
nechcú, aby bolo naše územie opäť raz zneužité ako predsunutá základňa pre
ďalšiu vojnu. Je to dôležité. Ďakujem vám.

Eduard Chmelár

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.