Na tento program je vyčlenených šesť miliárd amerických dolárov a Slovensko by z tohto programu mohlo čerpať sto miliónov dolárov na výstavbu vojenskej infraštruktúry, predovšetkým letísk. Bezproblémové to ale nebude. Táto zmluva totiž v sebe nesie aj „negatívne“ externality. Napríklad dlhodobejší pobyt expertov, stráženie muničných skladov cudzím personálom a podobne. No a práve to bolo kameňom úrazu, keď sa v roku 2018 vtedajší minister obrany Peter Gajdoš pokúšal o ratifikáciu podobnej zmluvy. Vtedy to vyvolalo to veľký „poprask“. Odpor voči tejto zmluve bol taký veľký, že to nakoniec Gajdošov politický šéf Andrej Danko odpískal.Dnes tak stojíme znova na začiatku podobného procesu s podobne neistým koncom. Zmenený je len profil koalície a ochota vyjsť v ústrety našim spojencom. Nakoniec, krásne freudovské prerieknutie predviedol na tlačovke minister zahraničných vecí Ivan Korčok, keď frustrovane konštatoval, že už dvadsaťtri z dvadsiatich šiestich štátov NATO je zapojených do tohto programu a pristúpením Slovenskej republiky k nemu sa posilní proamerické krídlo ... Vzápätí sa opravil a upresnil, že myslel posilnenie Severoatlantickej aliancie.Vráťme sa však k ratifikačnému procesu, ktorý práve začína. Vynegociované znenie zmluvy je zverejnené a čaká ho medzirezortné pripomienkové konanie. Keď sa tento proces ukončí, pôjde to na vládu, z nej do výboru NR SR a nakoniec by túto zmluvu mal ratifikovať parlament. Bodku za procesom by mala dať prezidentka, aj keď v jej prípade to bude asi len formalita. Samozrejme, len za predpokladu, že celý proces implementácie bude bezproblémový. No hľadiac na postupný, ale veľmi výrazný rozpad koalície je možné, že čím termín volieb bude bližší, tým bude menšia šanca, že sa podarí presadiť aj takéto nepopulárne veci. Preto nakoniec proces, ktorý dvojica Naď - Korčok nedávno odštartovala, vôbec nemusí mať happy end.