Koronavírusová hystéria a následné celosvetové karanténne opatrenia, ktoré paralyzujú svetovú ekonomiku, vyvolávajú búrky nástojčivých otázok. Niektoré z nich smerujú i do náuky, ktorá sa nazýva eugenika. Vystupuje do popredia pri úvahách o smerovaní ľudstva v podmienkach technogénnej civilizácie. Vnucujú nám ju mocenské kruhy, ktoré nás prestávajú potrebovať ako ľudské pracovné zdroje.

Malthus a maltuzianizmus

Zovšeobecnenie v podobe zámena „nás“ je namieste, pretože štvrtá priemyselná revolúcia automatizuje a robotizuje aj sektor služieb. Ten sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu krajín EÚ (meraného paritou kúpnej sily) viac ako 70 percentami. V prípade USA dokonca 80, Indie viac ako 60 a Číny viac ako 50. Vo svetovom priemere atakuje 64 %. Čo teda s miliónmi nadbytočných ľudských zdrojov, ktoré budú naďalej spotrebúvať prírodné a energetické zdroje?

Reverend Thomas Robert Malthus upozornil vrchnosť na nerovnováhu potrieb a zdrojov už v roku 1798 v traktáte Esej o princípe populácie. Jeho teória, nazývaná maltuzianizmus, sa dá zhrnúť do konštatovania, že obyvateľstvo má tendenciu rásť geometrickým radom, kým ponuka potravín a prírodných zdrojov iba pomalším aritmetickým radom. Maltuzianizmus sa snaží prekonávať úskalia populačného rastu, ktorý nie je zdrojovo zabezpečený, regulovaním početného stavu obyvateľstva prostredníctvom sociálneho inžinierstva, avšak i vojen, epidémií a hladu. Neomaltuzianizmus 21. storočia pridáva do súboru regulačných nástrojov výdobytky sociálnej psychológie, psycholingvistiky, marketingu, bioinžinierstva, genetiky a iných vedeckých odvetví.

Depopulačné ambície súčasných držiteľov moci sú na prahu tretieho tisícročia také zrejmé, že presakujú do verejných debát a programujú stredné vrstvy obyvateľstva západného civilizačného okruhu na zmierenie sa s neomaltuzianizmom ako s nástrojom na nápravu škôd spôsobených životnému prostrediu človekom. Najľahšie podlieha radikalizmu mladá generácia v dôsledku vsádzania postulátov Agendy OSN o udržateľnom rozvoji do školských osnov, popkultúry a mediálneho priestoru. Výsledkom sú stúpajúce počty zelených dogmatikov ochotných podstupovať v záujme udržania rovnovážneho ekosystému i osobné obete.

Hoci tzv. slniečkari sa samoľúbo považujú za dobrodincov ľudstva, prehliadajú nástup postdemokratickej totality v podobe zavádzania globálnej správy planéty. Po uši zadlžené národné štáty v nej vstupujú do submisívnych partnerstiev s nadnárodným kapitálom, ktorý sa majetnícky zmocňuje všetkých zdrojov. Občianska verejnosť tu stráca posledné zvyšky práv poskytovaných systémom zastupiteľskej demokracie. Občanmi nevolené nadnárodné štruktúry, mimovládne organizácie, nadačné fondy a investorské združenia zachádzajú tak ďaleko, že prestávajú brať plebs ako plnohodnotného spoluúčastníka rozhodovacích procesov. Rozhodne nie takého, ktorému by ponechali právo veta. S ľudskými bytosťami začínajú nakladať tak ako v predošlých stáročiach a tisícročiach – ako s úžitkovými zvieratami.

Samozvaná novodobá šľachta dnes vracia spoločenské pomery do akéhosi zmodernizovaného obdobia osvietenského feudalizmu, v ktorom vstávajú z hrobov učenci kalibru Thomasa Malthusa. Ten síce nebol potomkom vybraného aristokratického rodu, ale vyrastal v rodine dobre situovaných juhoanglických vzdelancov s rozsiahlymi konexiami. Vyštudoval na renomovanej Univerzite v Cambridge, kde mal vlastných tútorov, čo znamenalo, že nahliadal i do dokumentačných prameňov o podstate vládnutia a vladárenia.

Hoci si vybral povolanie duchovného, ostával akademicky činný v oblasti demografie a ekonómie. Na rozhraní 18. a 19. storočia, keď sa európske monarchie museli vyrovnávať s následkami Francúzskej buržoáznej revolúcie a nástupu Napoleona k moci, podnikol niekoľko okružných ciest po Európe. Po návrate prijal v roku 1803 post rektora kňazského seminára v grófstve Lincolnshire na východe Anglicka. Dlho tam nezotrval. Už po dvoch rokoch prijal profesúru na práve zakladanom East India Company College v Hailey v grófstve Hertfordshire za severným okrajom Londýna. Bola to vnútropodniková univerzita na výchovu manažérskeho dorastu pre Britskú východoindickú spoločnosť. Táto globálna obchodná hydra ovládala počínajúc rokom 1600 po viac než dve storočia svetový námorný obchod, čo bola dosť dlhá doba na to, aby jej stálo za námahu rozpracovať vedecké (či pseudovedecké) odvetvia zamerané na skvalitňovanie ľudských zdrojov a pracovných síl vedecky skúmanými metódami šľachtenia.

AUTOR: Patrik Sloboda