„Vieme, čo sa deje. Hovoria, že svet skončí. Ak sa budeme správne správať, neskončí. Zem je stále plodná, ešte stále dáva úrodu. Až bude vyschnutá a neúrodná, potom bude umierať!“

Alan Ereira: Posolstvo zo Srdca sveta

Kogi, nazývaní aj ľudia jaguára, sú etnickou skupinou juhoamerických indiánov, ktorí žijú v počte asi 20500 v pohorí Sierra Nevada de Santa Marta v západnej Kolumbii. Tento kmeň je jednou z pôvodných domorodých kultúr Južnej Ameriky, ktorá si zachovala kontinuitu s predkolumbovským obdobím. Sú pokračovateľmi preživších starovekej taironskej kultúry, ktorí v 16. storočí utiekli do neprístupných horských pralesov Sierry Nevady pred španielskymi dobyvateľmi – conquistadormi. Taironská vyspelá civilizácia pochádza z doby pred naším letopočtom, v džungli postavila mnoho kamenných stavieb, chodníkov a vyrobila množstvo unikátnych predmetov zo zlata. Ich život sa príliš nelíšil od života dnešných Kogi. Po dobyvateľoch prišli do pralesa misionári, ktorí začali budovať kostoly uprostred dedín a nútili konvertovať miestnych obyvateľov na svoju vieru. Kogi zostali vo svojom domove vysoko v horách izolovaní od zvyšku sveta. To im umožnilo vyhnúť sa následkom kolonizácie a zachovať si tradičný spôsob života. Kogi zriedka interagujú s okolitým svetom. Cudzie osoby nemajú povolený vstup na územie ich predkov.

Pred viac ako tridsiatimi rokmi indiáni Kogi, ktorí celé stáročia žili odlúčení od civilizácie, zostúpili z hôr, aby nadviazali kontakt s ľuďmi – s mladšími bratmi, ako nás oni sami nazývajú. Spozorovali totiž, že príroda, v ktorej žijú, sa za posledných niekoľko rokov razantne zmenila k horšiemu. V zúfalom pokuse zabrániť prírodnej katastrofe prelomili mlčanie a dovolili malému filmovému štábu sprostredkovať odkaz a varovanie pre našu civilizáciu. Postupne vznikli dva dokumentárne filmy. Nakrútil ich britský režisér a producent Alan Ereira.

V roku 1990 vzniklo Posolstvo zo Srdca sveta. Názov filmu zvolili podľa domoviny indiánov, posvätnej hory Gonawindui, ktorá má tvar srdca. V ňom Kogi varujú svet pred ekologickou katastrofou na našej planéte. Upozorňujú na prebiehajúce zmeny na matke Zemi a nutnosť obnovenia úcty a rešpektu k prírode. Vyzývajú na návrat ku koreňom, bez ktorých človek mieri do záhuby.

Indiáni Kogi si veľmi skoro uvedomili, že „mladší brat“ neposlúchol ich varovanie. Svet naďalej ničí rýchlym tempom. Kogi znovu opustili hory, aby v roku 2012 vznikol druhý film – Aluna. Prostredníctvom neho opätovne apelujú na to, aby ľudia obnovili svoj vzťah k prírode. Film približuje ich život a tradície. Pre Kogi je Veľká matka – Aluna, tvorivá postava reprezentujúca silu prírody. Zem chápu ako živú bytosť a ľudstvo nazývajú jej deťmi. Tvrdia, že činnosti modernej civilizácie, predstavujúce devastáciu a drancovanie zdrojov, oslabujú Veľkú matku a vedú k nášmu zničeniu. Kogi považujú Zem za svoju matku a Mesiac za svojho otca. Sú s nimi v neustálom kontakte a pracujú s nimi vo dne, v noci vlastným, osobitým spôsobom. Muži nosia pri sebe prášok z mušlí, vysušený v ohni, ktorý v ústach zmiešajú so slinami a požutými listami koky. Je to určitá forma ich spirituálnej práce. Kogi veria, že týmto spôsobom prepájajú elementy – oheň, zem, vzduch a vodu, ale aj mužskú a ženskú energiu.

Kogi veľmi intenzívne pracujú s vodou, čistia ju a komunikujú s ňou. V tomto procese je dôležitá postava spirituálneho vodcu indiánskej komunity mama. Mamo poskytuje ostatným vedenie a liečenie. Vyberajú ho vo veľmi nízkom veku buď podľa znamenia, alebo ho zvolí existujúci mamo. Budúci mamo musí podstúpiť prísny výcvik. Vybrané dieťa mužského pohlavia vychovávajú do deviatich rokov života v úplnej tme. V temnej jaskyni sa oňho stará starší mamo a jeho matka. Trénujú ho v hlbokej koncentrácii a učia naladiť sa na Alunu skôr, ako chlapec vstúpi do vonkajšieho sveta.

Mamovia sa zúčastňujú rôznych rituálov oslavujúcich životný cyklus jednotlivca od narodenia po smrť. Medzi tieto obrady patria obety, tance a iné rituály. Mamo v kmeni požehnáva semená rastlín pred výsadbou, žehná manželstvám na zabezpečenie plodnosti, vykonáva rôzne duchovné obrady. Mamo je spätý so živlom vody. Čistí ju pomocou najrôznejších kameňov a pracuje s kryštálmi. Kogi veria, že voda je živý organizmus, má svoje vlastné vedomie, pamäť a podľa toho s ňou zaobchádzajú.

Aj keď oslavujú každý životný cyklus, pre Kogi majú veľký význam pohrebné zvyky. V tomto kmeni sa smrť nepovažuje za tragickú udalosť, predstavuje naplnenie života. Keď človek zomrie, mamovia ho vrátia späť do maternice bohyne Matky. Pohreb prebieha bez modlitieb a spevov. Vonkajšiemu pozorovateľovi sa pohrebný rituál môže zdať jednoduchý, ale tieto zvyky majú hlbší filozofický koncept a význam presahujúci chápanie západného sveta.

Tradičné učenie indiánov Kogi úzko súvisí so štruktúrou nekonečného vesmíru, ktorá existuje v dualistických prejavoch. Na kozmickej úrovni Slnko rozdeľuje vesmír na dve hemisféry. Kogi používajú túto dualistickú predstavu na pochopenie mnohých pozemských rozdielov: dobro/zlo, muž/žena, teplo/chlad, svetlo/tma, vpravo/vľavo. Veria, že každé z týchto zoskupení je vzájomne sa doplňujúcim protikladom, v rámci páru nemôže jedno prežiť bez druhého. Tieto prirodzené protiklady pomáhajú udržať harmóniu. Dve hemisféry potom rozdeľujú do štyroch segmentov: východ, západ, sever a juh. V rámci týchto štyroch referenčných bodov považujú Kogi orientáciu na juh/východ ako dobro a svetlo a na sever/západ ako zlo a temnotu. Táto vesmírna štruktúra sa premietla do rozdelenia Sierry Nevady na štyri časti, ovplyvnila budovanie štyroch vchodov do každej dediny a vyprofilovala v kmeni štyri hlavné rody. Podľa tohto konceptu usporiadali Kogi obradné domy a miesta s posvätnou obetou do štyroch kvadrantov. V tomto systéme sa štyri línie nevyhnutne stretávajú v strede a vytvárajú tak piatu dimenziu – vesmír. Ústredný bod má pre ľudí Kogi veľký význam. Počas obradu na tomto mieste mamo hovorí s Bohom. V strede kruhu odpovedá na otázky, prijíma posolstvá a komunikuje s vesmírom. Kogi vo všeobecnosti považujú pohorie Sierra Nevada de Santa Marta za stred vesmíru.

Roly žien a mužov sú v kultúre Kogi veľmi dôležité. Obe pohlavia majú špecifické úlohy, ktoré sú zásadné a vyplývajú z ich tradícií. Všetci muži a ženy Kogi nosia cez plecia prevesené tradičné tašky. Smú ich tkať iba ženy. Mnoho vecí prenášaných v taške je tajných a pozná ich iba majiteľ. Vaky, ktoré nosí mamo, obsahujú rituálne posvätné predmety. Tkané tašky sa vyrábajú špirálovou technikou. Špirála má pre Kogi veľký význam, pretože v ich mytológii predstavuje svet. Výroba tašiek sa tak stáva posvätným aktom. Zakúpením tradičných tašiek, tzv. mochilov, vytvorených z ovčej a kozej vlny alebo z rastlinných vláken, možno na diaľku pomôcť indiánskym rodinám.

Kogi sa po uverejnení filmov začali nesmelo kontaktovaťs naším svetom. Súhlasili s návštevou dvoch Češiek: Kateřiny Motyčkovej, šamanky zaoberajúcej sa duchovným rozvojom, a Šárky Dominovej, ktorú dojal ich životný príbeh a rozhodla sa im pomôcť. Založila Nadačný fond Jaguar People a usiluje sa vyzbierať dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie pôdy v Sierre Nevade. Existencia indiánov je v súčasnosti ohrozená, pretože im hrozí vysídlenie z pôvodných území. Svojou podporou tiež môžete prispieť na zachovanie unikátnych indiánskych kmeňov Kogi a Arhuacos, v ktorých žije celkom 70-tisíc indiánov.

Dediny, v ktorých Kogi žijú, nazývané kuibolos, sú roztrúsené na pomerne veľkom území a dokonale splývajú s okolitou prírodou. Kruhovité domy sú postavené z kameňa, bahna a palmových listov. Sú v majetku žien, ktoré v nich bývajú spoločne s deťmi. Muži trávia väčšinu času v dome mužov – nuhue, kde vyrábajú keramiku, diskutujú a vykonávajú náboženské obrady. Všetky konzultácie a veľa rozhodnutí sa zakladá na ich múdrosti a znalostiach. Ženy nemajú povolený vstup do chrámu, ale iba preto, lebo ich muži považujú za viac spojené s Veľkou matkou a podľa nich návštevy nepotrebujú. Kogi si vážia ženy a netolerujú zlé zaobchádzanie s nimi.

Muži aj ženy Kogi používajú jednoduché spôsoby obliekania. Ženy spriadajú vlnu a bavlnu, kým muži tkajú látky. Odev pre mužov pozostáva z tuniky a voľných nohavíc previazaných šnúrkou v páse. Šaty žien tvorí látka jednej dĺžky ovinutá okolo ich tiel. Kogi nosia iba čisto biele oblečenie. Biela predstavuje čistotu prírody – Veľkej matky.

Polia, domy a hospodárske zvieratá sa dedia z matky na dcéru, ako aj z otca na syna. Bežnými obchodnými komoditami sú cukor a káva. Používa sa hlavne kolumbijský hnedý cukor. Výsadbu zeleniny realizujú prevažne ženy, ale za farmárčenie zodpovedá celá rodina. Farmy zakladajú v rôznych nadmorských výškach pohoria Sierry Nevady a produkujú rôzne plodiny na uspokojenie svojich potreby. Na vysočine chovajú aj dobytok.

Dodnes hovoria pôvodným jazykom, ktorý patrí k najťažším jazykom na svete. Je úplne odlišný od ostatných jazykov sveta. Kogi žijú v plnom napojení na kozmické vedomie a na štyri živly Zeme. Vnímajú veľmi silné prepojenie svojich posvätných miest so stredom Európy, hlavne s generáciami, ktoré žili na území Európy v minulosti a mali blízky vzťah k prírode. Prostredníctvom duchovnej práce, využívajúc svoje hodnoty a vedomosti, pomáhajú celému svetu.

„Zmenila sa klíma, kvalita vody, ničí sa príroda. Je to dôsledok ľudskej činnosti. Ľudstvo sa odchýlilo od toho, ako sa správali naši predkovia. Niektoré časti zeme trpia suchom, kým iné trápia povodne. Dochádza k plytvaniu vodou a jej znečisťovaniu odpadom. Našou prácou je čistiť vodu, nielen na fyzickej, ale na spirituálnej úrovni. Ľudia sa správajú k vode, akoby nebola živá. To je základný omyl. Voda je živá! A jediný spôsob, ako ju uchovať čistú, je preukazovanie úcty, ako si náležite zaslúži. Pokiaľ je vody dostatok, nikoho to netrápi, ale v momente, keď začne ľuďom chýbať, uvedomia si jej dôležitosť,“ myslí si mamo Manuel – šaman kmeňa Kogi.

Indiánov Kogi trápi smer, ktorým sa uberá dnešný svet. Všimli si, že s ich horami nie je niečo v poriadku, Srdce sveta začína chorľavieť. Mizne snehová pokrývka z vrcholkov hôr. Rieky už nie sú plné vody ako predtým. Ak sú choré ich hory, znamená to, že celý svet je v ohrození. Biely človek sa príliš vzdialil od podstaty svojho bytia a stratil duchovné nástroje, ktoré mu umožňujú prežiť.

Kogi sa považujú za strážcov života a rovnováhy na Zemi. Vnímajú svet ako jedinečnú celistvú živú bytosť, o ktorú sa musia starať a ktorú milujú. Ich spôsob života je zasvätený rozvoju ducha a myslenia, starostlivosti o faunu a flóru, sú skrátka duchovným ekologickým spoločenstvom, ktorého správanie je úplne podriadené potrebám a zdraviu planéty Zem.

V súčasnej dobe si naši „starší bratia“ uvedomujú zmeny, ktoré by mohli spôsobiť koniec sveta. Vidia, že my ho pomaly zabíjame. Preto sa nám prihovárajú. Chcú nás zastaviť a poučiť. Dávno vieme, že katastrofálne poškodzujeme životné prostredie a zodpovednosť za to nesieme my. Vyzývajú nás: je čas precitnúť!

AUTOR: Marcela Hoffmannová