„Keď sme sa chceli ako šesťčlenná delegácia SZPB na hornej terase automaticky zaradiť na koniec zástupu oficiálnych hostí, príslušní príslušníci nás zastavili zázračnou formulkou:„Vy nie ste v protokole!“„A nemôžeme tam tiež položiť veniec?“„Až keď sa celý pietny akt skončí,“Opísal rozhorčene na sociálnej sieti jeden z členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) a dodal, že prezidentka na Slavíne síce venovala čas médiám, no vojnového veterána odignorovala. „Rezkým krokom prešla na druhú stranu mohyly k strapcu novinárov, ktorí poslušne čakali na tomto vyčlenenom mieste, a predniesla asi päť štátotvorných viet. Otočka na opätku, späť na druhú stranu, cup-cup dole schodíkmi a veľkým oblúkom prešla okolo delegáciie SZPB. Medzi nami vpredu stál jediný tu prítomný veterán druhej svetovej vojny obsypaný medailami. Neprehliadnuteľný! Pani prezidentka pred ním ani nespomalila.“Tieto slová výstižne ilustrujú atmosféru na Slavíne 8. mája. Tento deň bol venovaný politikom, nie veteránom či nebodaj verejnosti. Všetko bolo akési strojené a sterilné. 9. máj: záplava verejnostiNa druhý deň však bolo všetko naopak. Bežní ľudia prichádzali na Slavín od rána. Tesne pred jedenástou hodinou sa na tomto cintoríne zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí – medzi nimi aj diplomatov (z Ruska, Bieloruska, Kazachstanu, Číny), politikov (SNS, Smer-SD, Socialisti.sk), občianskych aktivistov (SZPB, motorkári, kluby vojenskej histórie, kozáci, Slovensko-ruská spoločnosť, Front ľavicovej mládeže...), no hlavne jednotlivcov, ktorí cítili potrebu vzdať úctu tisíckam červenoarmejcom, ktorý padli na jar 1945 pri oslobodzovaní dnešného Slovenska. Pani Edita mala zase osobitný dôvod, prečo prišla na Slavín 9. mája: „Narodila som sa v Československu. Bola som vychovávaná k hrdosti na svoju vlasť a to mi zostalo. V máji 1945 bolo síce Československo obnovené, no nie oslobodené. Ešte 9. mája sa bojovalo o Prahu – vtedajšie hlavné mesto Čechov a Slovákov. Preto si myslím, že v Česku a na Slovensku by sme mali oslavovať víťazstvo nad nacizmom 9. mája. Z úcty k padlým v uliciach Prahy.“„Dnes sú tu prítomní aj veteráni a ja by som im chcel adresovať niekoľko slov: Ďakujem vám za pripravenosť obetovať vlastný život pre budúcnosť celého ľudstva. Víťazstvo, ktoré ste vybojovali zostane navždy v pamäti vďačných potomkov,“ povedal nový veľvyslanec RF v SR Igor Borisovič Bratčikov a ďalej zdôraznil potrebu uchovávania historickej pravdy o druhej svetovej vojne pre budúce generácie. Následne prišiel aj osobne poďakovať každému prítomnému veteránovi.Večer koncert aj zapálenie ohňaNa rozdiel od politických osláv sa však 9. máju venovalo v médiách len minimum priestoru.Spomínanie na porážku nacizmu v Európe však pokračovalo aj večer, keď na Slavín dorazili Motorkári Slovenska. Z Moskvy, priamo z večného ohňa na hrobe neznámeho vojaka pri Kremli, doniesli až na Slovensko oheň. Cestou sa zastavovali na mnohých pamätných miestach druhej svetovej vojny – v Rusku, Bielorusku či na Slovensku.Vyvrcholením 9. mája bol večerný Koncert víťazstva, ktorý prebiehal priamo na Slavíne a bol prenášaný online na sociálne siete. Ľudia po celom Slovensku si tak mohli vypočuť klaviristu Richarda Rikkona, sólistu SND Vladimíra Streľcova, ruskú speváčku Nadeždu Bulanovu, akordeonistu Petra Mužika či sólistov Donského kozáckeho súboru.