Vo fungujúcej trhovej ekonomike platí, že keď sa jej darí treba šetriť a keď sa jej nedarí treba investovať. Predchádzajúce vlády tvrdili, že keď sa darí ekonomike, nech sa darí aj občanovi a tak sa opakovane prijímali sociálne balíčky, zvyšovali sa mzdy predovšetkým štátnym a verejným pracovníkom a pritom sa neprihliadalo na súlad s produktivitou práce. Keď pripočítame aj každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy vrátane príplatkov, tiež zavedenie minimálnych dôchodkov, nemôžeme sa čudovať, že v parlamentom roku sa začal deficit verejných financií u nás nabaľovať.

Napokon je štandardom, že vo volebnom roku žiadna koaličná vláda neprijíma úsporné opatrenia voči svojím voličom. Navyše rozpočtový deficit sa zvyšoval aj preto, že rast HDP bol nižší a tak sa zvyšoval aj jeho percentuálny podiel. O nejakom vládnom šetrení na horšie časy sa nemyslelo a tak pri zmene vlády bola vraj „špajza prázdna“. Nikoho určite vtedy nenapadlo, že globálnu ekonomiku zasiahne koronavírusová kríza s tak výrazným negatívnym dopadom na život všetkých účastníkov trhu.

Po skúsenostiach s predchádzajúcou finančnou krízou v roku 2009, keď sa viac šetrilo, čo spôsobilo predovšetkým nárast nezamestnanosti, sa vlády ako aj centrálni bankári rozhodli na obnovení globálnej ekonomiky „nalievaním“ obrovskej masy lacných menových ako aj stimulačných peňazí, čo zachránilo nielen tisícky pracovných miest, ale aj vykázalo nižší počet bankrotov bez nárastu inflácie. Samozrejme že došlo k terajšiemu poklesu príjmov a k nárastu výdavkov, čo vraj prekvapilo aj opozičných politikov ktorí doteraz terajšiu koaličnú vládu kritizovali, že na záchranu slovenskej ekonomiky dáva najmenej finančných prostriedkov v porovnaní s okolitými ekonomikami. Keby dávala viac, bol by deficit verejných financií k HDP ešte vyšší.

Únijná administratíva je brzda obnovy

Na prekvapenie viacerých, sa neustále hovorí o narastajúcich pôžičkách, ale takmer nič o tom, ako a z čoho sa požičané peniaze veriteľom vrátia. Nedávno zvolený americký prezident opakovane po schválení Kongresom vrhol na oživenie ich ekonomiky niekoľko biliónov dolárov. Ich objem je na úrovni 30 percent amerického HDP. Šekom poslal jeho obyvateľstvu za konkrétnych podmienok 1400 dolárov mesačne, čo výrazným spôsobom zvýšilo spotrebu amerických domácnosti, nákupy cenných papierov a napokon sa zvýšila aj ich zamestnanosť.

A čo európsky kontinent, ako chce konkurovať najväčšej ekonomike sveta v naštartovaní pandémiou poškodenej ekonomiky? Zatiaľ zápasí aj s problémami schvaľovania Fondu obnovy vo všetkých členských štátoch, potom musí Európska komisia emitovať európske dlhopisy, doteraz nevie nikto za aký úrok ich predá, ďalej treba schváliť národné projekty fondu obnovy, keďže poniektoré z nich sa budú financovať z nenávratných peňazí únie a takto by sme mohli pokračovať vo vymenovávaní prekážok, ktoré celý proces naštartovania obnovy ekonomiky na starom kontinente v porovnaní s amerických postupom bude viac ako brzdený. Nečudujme sa preto, že pokiaľ americká ekonomika počíta v tomto roku s nárastom HDP na úrovni 3-4 percentá, zatiaľ čo európska má byť o percento slabšia. zarobia, čo pomôže aj európskemu rozpočtu.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.