
Ľudská myseľ je rozdelená do 2 úrovní: vedomie a podvedomie. „Pandémia“ COVID-19, hoci sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, zvýšila našu vedomú a podvedomú úroveň jedného dôležitého pocitu – stresu. Anglické slovo „stress“ pochádza zo starého francúzskeho slova „estrecier“ (prinútiť sa, použiť násilie), ktoré je odvodené z latinského „strictus“ (minulé príčastie od slovesa „stringere“, čiže „uťahovať – stláčať“). Stres teda znamená „byť vystavený vonkajším silám alebo tlakom“. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature ukázala, prečo medzi dlhodobé účinky stresu patrí aj vypadávanie vlasov. Vďaka tomu, že zoznam príznakov dlhodobej „covid mánie“ rastie každý deň, vyniká medzi nimi jedna prekvapujúca štatistika: štvrtina ľudí, ktorí sa infikujú ochorením COVID-19, počas nasledujúcich šiestich mesiacov zažijú vypadávanie vlasov. Toto pravdepodobne nie je výsledkom toho, že sa vírus dostane do našich vlasových folikulov z pľúc a nosa, ale je to dôsledkom stresu vyvolaného infekciou a následným zotavovaním. Infekcia COVID-19 nie je prvým stresujúcim scenárom, ktorý vedie k tejto konkrétnej reakcii: chronický stres je už dlho spájaný s vypadávaním vlasov, ale príčiny asociácie sa dajú len ťažko určiť. Nová štúdia teraz podrobne ukázala molekulárne deje vedúce k strate vlasov u myší v dôsledku stresu a dokázala spojitosť medzi chronickým stresom u ľudí a práve vypadávaním vlasov.
Naše vlasy prechádzajú počas života niekoľkými fázami – fázou rastu nazývanou anagén, fázou degenerácie nazývanou katagén a fázou pokoja, známou ako telogén. V rastovej fáze sa kmeňovým bunkám vlasových folikulov dáva pokyn, aby sa začali deliť, čo je proces, ktorý prostredníctvom niekoľkých stupňov diferenciácie v konečnom dôsledku vedie k vytvoreniu vlasu, ktorý vychádza z našej pokožky. V priebehu ďalších dvoch fáz sa rast zastaví a kmeňové bunky sa prestanú deliť. V tejto pokojovej fáze vlasy nakoniec vypadnú a naštartujú za normálnych podmienok novú fázu rastu. V niektorých prípadoch silného stresu ale skočí do telogénnej (pokojovej) fázy naraz obrovské množstvo negatívnych podnetov, čo vedie k náhlej strate vlasov. Tím vedcov, ktorý viedol hlavný autor štúdie Ya-Chieh Hsu, profesor kmeňových buniek a regeneračnej biológie na Harvardskej univerzite, vo svojom výskume zablokoval účinky chronického stresu odstránením nadobličiek produkujúcich stresové hormóny z myší, aby danú spojitosť dokázal.
Toto vyvolalo neočakávanú reakciu, povedal Hsu pre Technology Networks. „Za normálnych podmienok sa regenerácia vlasových folikulov časom spomaľuje, ale keď sme stresové hormóny odstránili, pokojová fáza kmeňových buniek sa extrémne skrátila a myši neustále vstupovali do fázy rastu, v dôsledku čoho regenerovali stále nové vlasové folikuly a chĺpky, hoci v ich veku k tomu už dochádzať v takejto miere nemalo.“
Bez nadobličiek klesli hladiny kľúčového myšacieho stresového hormónu kortikosterónu. Keď sa tieto myši oholili, ich vlasové folikuly naskočili do rastovej fázy zhruba trikrát častejšie ako bunky normálnych myší. Devätnásť dní po oholení sa myši bez nadobličiek pýšili úplne dorastenou srsťou, zatiaľ čo normálne myši boli stále väčšinou „plešaté“. Keď boli zdravé myši v priebehu niekoľkých týždňov vystresované, vedci si všimli, že ich vyššie hladiny stresového hormónu sprevádzal nižší rast vlasov. Hsu vysvetľuje, že „aj základná hladina stresového hormónu, ktorý normálne cirkuluje v tele, je dôležitým regulátorom pokojovej fázy. Stres v podstate iba zvyšuje túto už existujúcu „os nadobličiek – vlasových folikulov“ zvýšením hladiny stresového hormónu, čo ešte viac sťažuje vstup kmeňových buniek do rastovej fázy na regeneráciu nových vlasových folikulov.“ A to je len jeden z mnohých nežiadúcich účinkov dlhodobého stresu.
CHRONICKÝ STRES OKREM VLASOV NIČÍ AJ NAŠU IMUNITU
Chronický stres, dlhodobý smútok, úzkosť, potvrdenej klinickej depresie, odlúčenie od rodiny, všetko sú to procesy, ktoré dokážu krok za krokom rozvrátiť náš imunitný systém. Znížená imunita potom znamená zvýšenú chorobnosť, ktorá sa týka hlavne ochorení dýchacích ciest. S koronavírusom naše telo doposiaľ neprišlo do styku, nevie teda ako naň reagovať, preto je imunita najdôležitejšia zbraň v tomto boji. Môžeme sa pýtať, prečo štát od začiatku pandémie nevykonáva kroky, ktoré by viedli ku kolektívnemu posilneniu imunity, ako pravidelné rozdávanie vitamínových balíčkov, či kampaň s prezidentkou a inými „osobnosťami“, ktorá by nás naučila ako si silnú imunitu budovať (pohyb, strava, čerstvý vzduch), namiesto toho ich kroky smerujú opačným smerom – k rozvráteniu imunitného systému. Strach, stres, neistota a depresie. Žiadna prevencia, žiadna liečba, jedinou záchranou od začiatku pandémie je vakcinácia.
Viete, čo ešte chronický stres a depresie spôsobujú? Ničia naše NK Bunky. NK bunky (z angl. natural killer cells, čiže prirodzené zabíjačské bunky) sú bunky prirodzenej imunity schopné rozpoznať a zlikvidovať predovšetkým nádorové a vírusom infikované bunky. Najhoršie „oslabenie imunity“ vzniká u starších ľudí nad 60 rokov, ktorí chronicky trpia miernou depresiou. Ale výskumy ukázali, že aj u mladších ľudí s chronickým smútkom alebo pod vplyvom dlhotrvajúceho stresu dochádza k výraznému zníženiu NK-buniek. Akú silnú imunitu majú potom ľudia, ktorých viac ako rok strašia z médií, že prichádzajú stále nové a nové mutácie, že musia pre mŕtvych dovážať chladiarenské návesy, pretože telá nemáme kde skladovať a podobne? Vytvoril sa v spoločnosti obraz, že COVID je takmer automaticky smrť. Psychika sa postará o zvyšok. Potom je samozrejmé, že pri takejto manipulácii sa väčšine populácie zdá očkovanie ako jediná nádej na záchranu sveta. Tam to bolo od začiatku smerované.
Zdroje: