„Deň za dňom a takmer minútu za minútou prispôsobovali minulosť prítomnosti. Takto sa dokumentárne dala dokázať správnosť každej predpovede Strany, nesmela zostať zaznamenaná nijaká správa, nijaký názor, ktoré by protirečili potrebám bezprostrednej súčasnosti. Celá história bola palimpsest, dočista oškrabaný a prepisovaný toľko raz, koľko bolo nutné,“ uvádza sa v knihe Georga Orwella – 1984.

V záujme boja proti „praniu špinavých peňazí“ chce štát kontrolovať naše účty, hoci aj suma, ktorú máme na osobnom účte, je osobným údajom. Nikdy v minulosti nemali autoritatívne režimy väčšie možnosti sledovať a ovládať masy ľudí ako v dnešnej digitálnej dobe a očividne to stále nestačí. Ukazuje sa, že toto pandemické šialenstvo v spojení s núdzovým stavom sú ideálnou príležitosťou na zmenu, akú by sme si pred rokom vedeli sotva predstaviť. A deje sa prirýchlo a deje sa na celom svete. Zákaz anonymných SIM kariet, e-Kasa, postupné zrušenie používania hotovosti, sledovanie pohybu obyvateľov pomocou mobilných telefónov, to bol zrejme len začiatok. Kvôli boju proti “terorizmu”, daňovým únikom, nelegálnemu gamblingu, praniu špinavých peňazí si každým dňom ukrajujeme zo súkromia a slobôd, neuvedomujúc si, že sa závratne rýchlo blížime k zavedeniu skutočnej digitálnej diktatúry čínskeho typu.

V spomínanom boji proti „terorizmu“ Slovensko získa o pár mesiacov novú moc – bude vedieť zablokovať akýkoľvek škodlivý obsah na internete. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) by mal získať od 1. júla tohto roka širšie právomoci vrátane možnosti blokovať škodlivý obsah a škodlivú činnosť v kyber priestore a umožniť mu to má vládny návrh novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, o ktorom by mal parlament rokovať na májovej schôdzi v prvom čítaní, čo okamžite spustilo širokú diskusiu. Teda aspoň v odbornej verejnosti.

Pred niekoľkými týždňami Vláda SR schválila novelu zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, ktorá je v súčasnosti prerokúvaná v Národnej rade SR ako Parlamentná tlač 441. Táto novela zavádza viaceré nové mechanizmy a právomoci pre Národný bezpečnostný úrad SR na “zlepšenie kybernetickej bezpečnosti”. Prináša mnohé riziká.

Napr. zasiahne do základných práv a slobôd a práva na slobodu prejavu. Bezpečnostné požiadavky podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti nie sú aplikovateľné na sektor elektronických komunikácií. Keby sa totiž v absolútnej miere uplatnili v praxi, išlo by o celoplošné nepretržité sledovanie. Je v poriadku, keď citlivé dáta občanov a firiem zhromažďuje štát, ktorý má za sebou bohatú históriu únikov informácií a ich zneužitia? Išlo by aj o výrazný zásah do súkromia občanov. Navyše to prináša vysoké riziko úniku citlivých informácií vzhľadom na skutočnosť, že úroveň zabezpečenia v bankovom či telekomunikačnom sektore je vyššia ako na strane vládnych organizácií. Takisto nie je jasné, kto bude mať systémový dozor nad činnosťou NBÚ, či sa bude môcť užívateľ domáhať preskúmania na súde. 

Návrh novely ide nad rámec aktuálne platnej Smernice NIS (Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.

Zaviesť sa má všeobecná povinnosť poskytovať úradu súčinnosť v rámci kybernetickej bezpečnosti.

„Prax ukázala, že bez adekvátnych praktických vstupov nie je možné realizovať výstupné činnosti úradu s požadovanou kvalitou tak, aby odzrkadľovali reálny stav,“ vysvetľuje NBÚ v materiáli. Subjekty majú informácie poskytovať na základe odôvodnenej žiadosti.