
Po celosvetovej finančnej kríze v roku 2009, nás dnes postihla celosvetová zdravotná pandémia, ktorá je príčinou globálneho poklesu ekonomiky. Aj tej slovenskej. Bola by chyba všetko zvaľovať na COVID keďže vieme, že už pred rokom 2019 sme zaznamenali pokles HDP a čoraz viac sme sa vzďaľovali európskemu priemeru tohto ukazovateľa na občana.
Minulej koaličnej vláde ale nevadilo, že z krajín V4 nás ostatné tri dobehli a susedné Česko bez eura, predbehlo aj niektoré južné krajiny eurozóny. Zvyšovali sa mzdy predovšetkým v štátnom a verejnom sektore, ktoré však neboli kryté produktivitou práce, tiež minimálne mzdy a dôchodky ako aj sociálne výdavky, ktorými sa spolu zvyšoval deficit verejných financií. Aj zahraniční investori hovorili o zhoršovaní podnikateľského prostredia, čo navyše bolo charakterizované vysokými daňami a odvodmi, s ktorými sa dnes ešte pri vyššej zadlženosti budeme musieť popasovať.
Všade sa hovorí o nevyhnutej reforme za účelom čerpania európskych peňazí, ktoré domácnosti nechcú ak sa bude zvyšovať nezamestnanosť a ak tiež poklesne životná úroveň. Domácnosti potrebujú istotu, vyššiu mzdu, ktorá im nahradí očakávanú vyššiu inflácia, naďalej cestovať, s čím bude problém bez rozdielu ktorá vláda bude pri moci, čo si málo kto z nás uvedomuje. Dnes totiž predovšetkým riešime okrem všade prítomnej korupcie, rôzne formy lockdownov a zaradenie sa do poradia na očkovanie.
Bidenov stimulačný balík dvihne infláciu
Vlaňajší prepad ekonomiky o 5,2 percenta sa ale určite nepodarí dobehnúť v tomto roku, keďže jej rast sa očakáva tesne nad 3 percentami. Pôvodne sa očakával rast HDP tesne nad 4 percentami, ale z dôvodu poklesu domácej spotreby sa s vyšším ako 6 percentným rastom počíta až po roku 2022. Ako to napokon dopadne bude závisieť aj od naštartovania realizácie projektov financovaných z fondu obnovy.
Európska komisia si ale začala uvedomovať, že ak nezavedie nové dane, bude problém financovať neschválené projekty. Doteraz nemá s americkou administratívou odsúhlasené digitálne dane od najväčších amerických digitálnych spoločnosti, ktorých vlastníci pravidelne obsadzujú najvyššie priečky v rebríčku najbohatších, avšak s platením daní tam, kde zarobili výnosy, sa neráčia. Pokiaľ niektoré členské štáty eurozóny ako Taliansko a Španielsko spomínanú daň už zaviedli, USA sa vyhráža, že voči ním uplatní odvetné clá. A tak sa Európsky parlament zmohol len na schválenie doteraz neexistujúcej dane z nerecyklovaného odpadu, čo určite na zaplátanie dier v európskom rozpočte nebude stačiť.
Na Slovensku teraz prebieha diskusia okolo daňovej reformy, ktorá má znižovať dane z príjmu a zvyšovať dane zo spotreby a majetku. Jej prípadným schválením by boli poškodení všetci, ktorí nemajú zdaniteľní príjem, čo sú dôchodcovia. Iným problémom môže tiež byť Bidenov stimulačný balík v nepredstaviteľnom objeme takmer 2 bilióny eur, ktorým sa má na celom svete zvýšiť nielen inflácia, ale aj výnosy štátnych dlhopisov, čo môže predražiť financovanie deficitných verejných financií. Ako bude reagovať ECB môžeme len špekulovať, keďže s nárastom inflácie sa očakáva rast úrokových sadzieb nie však na vklady, ale skôr na hypotéky čo ovplyvní ceny nehnuteľností a samozrejme výnosy akciových indexov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm