
Keď sa dlhoročný americký senátor a dvojnásobný viceprezident Joe Biden 20. januára ujímal prezidentského úradu, nikto od neho nečakal, že nasadí tempo štyridsiatnika. Mal pokročilý vek, ťahá už na osemdesiatku a v Bielom dome ho nechceli zaťažovať nad únosnú mieru. Zdravotne si na tom stojí dobre. Je štíhly a pohybuje sa rovnako svižne ako šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Táto 81-ročná dáma je podľa ústavy z titulu funkcie treťou najmocnejšou štátničkou hneď po prezidentovi a viceprezidentke Kamale Harrisovej. V mnohých svetových metropolách dochádzajú po bilancovaní prvých sto dní úradovania Joa Bidena k záveru, že ho obe političky zatieňujú – a to markantným spôsobom.
Kognitívne funkcie
Nie preto, lebo by boli svetaznalejšie, rozhľadenejšie, vzdelanejšie či skúsenejšie ako on. O čosi staršia Pelosiová a podstatne mladšia Harrisová ho výrazne prevyšujú v kompetentnosti vo verbálnych prejavoch. Ak mu jeho predchodca v Bielom dome Donald Trump v predvolebných prekáračkách vlani uštedroval prezývky ako Sleepy Joe a Slow Joe, čiže ospalý a pomalý, vypichoval výpadky v jeho pamäti a z nich vyplývajúcu sporadickú ťažkopádnosť v argumentačnej rétorike. Plietli sa mu fakty a údaje, keď ich potreboval pohotovo vydolovať z pamäti. Zrádzala ho spôsobom, že si to niekedy ani neuvedomoval, čím sa strápňoval a zosmiešňoval. Zadajte si na YouTube do vyhľadávača heslo Joe Biden Gaffes a táto videoplatforma vám naservíruje desiatky konkrétnych ukážok jeho brbtov.
Mediálna chobotnica CNN si to všimla v reportáži už vo februári 2015. Prerieknutia vtedajšieho viceprezidenta Joa Bidena však pripisovala viac jeho neuvážlivému spôsobu vyjadrovania ako náznakom plazivej demencie. To slovo neprichádzalo otvorene na pretras, keď Demokratická strana zvažovala, koho postaví proti Donaldovi Trumpovi, pretože Bidena vnútrostranícky prevalcoval clintonovský klan už koncom leta 2015 pri presadzovaní kandidatúry Hillary Clintonovej.
Bez ohľadu na to čínski, ruskí, indickí, arabskí a európski špecialisti podrobovali každú vetu z úst viceprezidenta Bidena podrobným rozborom. Ilustrovali dynamiku preklápania pomeru neuváženosti a zábudlivosti v prospech druhého z oboch faktorov. Písal sa rok 2015 a záver bol jednoznačný: zvolením Bidena by sa do kresla v Oválnej pracovni Bieleho domu posadil muž s upadajúcim mentálnym zdravím. Museli by ho držať na medikamentoch ako niekdajšieho prezidenta Ronalda Reagana. Tomu vynechávala pamäť, čo však ako bývalý hollywoodsky herec dokázal zakrývať duchaplnými improvizáciami. Postupom času sa prestal púšťať do náročných debát, aby sa nestrápňoval, a svoj pracovný program zoškrtal na nevyhnutné minimum. Štátna mašinéria atlantickej superveľmoci bežala naplno i bez jeho plnej účasti – a to i preto, lebo počas oboch volebných období mal schopného a činorodého viceprezidenta. Nebol ním nik iný ako George H. W. Bush, neskorší prezident a príslušník vplyvnej politickej a podnikateľskej dynastie Bushovcov.
Ak bude Joe Biden chcieť urobiť pre svoju domovinu čosi záslužné, ba priam spásonosné, bude musieť postupovať ako Ronald Reagan a delegovať mnohé činnosti na iných okolo seba. Zdá sa, že to robí. Pravdepodobne sa nechce stať karikatúrou seba samého, akou sa stal Leonid Iľjič Brežnev. Tento bývalý sovietsky vladár, oficiálne generálny tajomník komunistickej štátostrany, v posledných rokoch života meravel a pred očami verejnosti strácal schopnosť zrozumiteľne artikulovať. Mal viaceré psychosomatické diagnózy, prežíval na injekciách a neochotou odísť zo scény škodil svojej vlasti.
AUTOR: Patrik Sloboda
