O tom, že koronavírusová pandémia poznačila globálnu ekonomiku a teda aj väčšinu z nás, vieme. Kto mal majetok evidovaný v nehnuteľnostiach, ale aj investovaný v akciách určite zbohatol viac ako ten, kto svoje každodenné potreby financoval pravidelne mesačne zdaňovanou mzdou a každoročne valorizovaným dôchodkom. Finančne si pomohli internetové a kuriérske firmy a tiež poskytovatelia zdravotníckeho a testovacieho materiálu a takto by sme mohli pokračovať.

Zle sú na tom všetci, ktorých tržby závisia len od fyzickej prítomnosti svojich zákazníkov, z ktorých poniektorí už skončili s podnikaním navždy. Politici nám pripomínajú, že obnovenie ekonomiky si bude vyžadovať vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu, k čomu neprispeje úradnícka maturita, ako priemer z doterajších známok za predchádzajúce obdobie ich štúdia. V politike poznáme fungovanie úradníckej vlády ako dočasné fungovanie spravovania vecí verejných do najbližších volieb, čo ale nemôžeme porovnať s absolvovaním maturitnej skúšky, ktorá je navždy.

Štrukturálne zmeny bez obsahu

Väčšinu z nás neuspokojí konštatovanie bankového sektora, že na bežných účtoch sa nám nakopilo viac peňazí, ktorých kúpna sila klesá z dôvodu, že ich oslabuje všade prítomná inflácia, navyše s nulovým a v budúcnosti aj s možným záporným úročením a každoročne zvyšovanými poplatkami, čo nám banky odôvodňujú tým, že manipulácia s hotovými peniazmi je pre nich už drahšia ako príjem zo spomínaných poplatkov.

Pandemické opatrenia nás obmedzujú a tak sa môžeme len tešiť z toho, že sme boli nútení zvýšiť si úroveň digitálnej zručnosti, či peňažnej gramotnosti. Zo všadiaľ počúvame koľko nepredstaviteľných miliárd eur sa v najbližších rokoch dostane aj do našej ekonomiky za účelom obnovenia a naštartovania krízou poškodenej ekonomiky s poznámkou, že bez štrukturálnych zmien nebudeme schopní zvyšovať pridanú hodnotu, z ktorej bude treba zaplatiť aj požičané peniaze.

Čo treba pod obsahom štrukturálnych zmien v spoločnosti rozumieť, sme sa od politikov zatiaľ nedozvedeli. Výdavkové stropy v štátnom a verejnom sektore, zmena dôchodkového a daňového systému, efektívne hospodárenie s verejnými financiami tak, aby sme postupne znižovali ich deficit a takto by sme mohli pokračovať? Určite už nebudú sociálne balíčky, zvyšovanie miezd bez súladu s rastom produktivity práce a pod..

Plán obnovy bude pre každú vládu jej ekonomickým programom a teda aj záväzkom zvyšovania životnej úrovne občanov do roku 2030 na 92 percent priemeru v EÚ, čo už v susednom Česku dokázali aj bez fungovania spoločnej meny euro.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.