
O tom, že koronavírusová pandémia poznačila globálnu ekonomiku a teda aj väčšinu z nás, vieme. Kto mal majetok evidovaný v nehnuteľnostiach, ale aj investovaný v akciách určite zbohatol viac ako ten, kto svoje každodenné potreby financoval pravidelne mesačne zdaňovanou mzdou a každoročne valorizovaným dôchodkom. Finančne si pomohli internetové a kuriérske firmy a tiež poskytovatelia zdravotníckeho a testovacieho materiálu a takto by sme mohli pokračovať.
Zle sú na tom všetci, ktorých tržby závisia len od fyzickej prítomnosti svojich zákazníkov, z ktorých poniektorí už skončili s podnikaním navždy. Politici nám pripomínajú, že obnovenie ekonomiky si bude vyžadovať vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu, k čomu neprispeje úradnícka maturita, ako priemer z doterajších známok za predchádzajúce obdobie ich štúdia. V politike poznáme fungovanie úradníckej vlády ako dočasné fungovanie spravovania vecí verejných do najbližších volieb, čo ale nemôžeme porovnať s absolvovaním maturitnej skúšky, ktorá je navždy.
Štrukturálne zmeny bez obsahu
Väčšinu z nás neuspokojí konštatovanie bankového sektora, že na bežných účtoch sa nám nakopilo viac peňazí, ktorých kúpna sila klesá z dôvodu, že ich oslabuje všade prítomná inflácia, navyše s nulovým a v budúcnosti aj s možným záporným úročením a každoročne zvyšovanými poplatkami, čo nám banky odôvodňujú tým, že manipulácia s hotovými peniazmi je pre nich už drahšia ako príjem zo spomínaných poplatkov.
Pandemické opatrenia nás obmedzujú a tak sa môžeme len tešiť z toho, že sme boli nútení zvýšiť si úroveň digitálnej zručnosti, či peňažnej gramotnosti. Zo všadiaľ počúvame koľko nepredstaviteľných miliárd eur sa v najbližších rokoch dostane aj do našej ekonomiky za účelom obnovenia a naštartovania krízou poškodenej ekonomiky s poznámkou, že bez štrukturálnych zmien nebudeme schopní zvyšovať pridanú hodnotu, z ktorej bude treba zaplatiť aj požičané peniaze.
Čo treba pod obsahom štrukturálnych zmien v spoločnosti rozumieť, sme sa od politikov zatiaľ nedozvedeli. Výdavkové stropy v štátnom a verejnom sektore, zmena dôchodkového a daňového systému, efektívne hospodárenie s verejnými financiami tak, aby sme postupne znižovali ich deficit a takto by sme mohli pokračovať? Určite už nebudú sociálne balíčky, zvyšovanie miezd bez súladu s rastom produktivity práce a pod..
Plán obnovy bude pre každú vládu jej ekonomickým programom a teda aj záväzkom zvyšovania životnej úrovne občanov do roku 2030 na 92 percent priemeru v EÚ, čo už v susednom Česku dokázali aj bez fungovania spoločnej meny euro.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm