
Väčšina z nás vie, že sú rozdiely medzi priemerným majetkom domácností v chudobnejších krajinách Afriky a Ázii a trebárs na starom kontinente. Informácia, že počas koronakrízy sa čoraz viac roztvárajú majetkové nožnice medzi chudobnejšími a bohatšími všadiaľ na svete, väčšinu z nás však neprekvapuje. A tak čoraz menší počet bohatších má čoraz väčší majetok a rozdiely sú čoraz vypuklejšie. Prečo je to tak?
Dôvodom je, že bohatší nemajú väčšinu svojho majetku na sporiacich účtoch, na ktorých sa peniaze neustále znehodnocujú infláciou a bankovými poplatkami, ale v nehnuteľnostiach a v cenných papieroch. O narastajúcich cenách nehnuteľností sa vo všeobecnosti vie z viacerých dôvodov a síce previs dopytu nad ponukou a pokles úrokových sadzieb na hypotéky.
Za nárastom akciových indexov je menová politika centrálnej banky, ktorá pumpuje do ekonomiky obrovské masy lacných peňazí, ktoré síce nezvyšujú infláciu, ale zvyšujú z nepochopiteľných dôvodov ich rast. Mená ako Elon Musk, Jeff Bezos, či Warren Buffett väčšina z nás pozná, keďže sa pravidelne striedajú v rebríčku najbohatších. Čo z uvedeného vyplýva pre Slovákov? Pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľností, sme na tom v porovnaní so západom lepšie, keďže väčšina našich domácnosti má vlastné bývanie nezaťažené hypotékou. Horšie na tom sme však v tom, že väčšinu usporených peňazí máme na bežných účtoch, zatiaľ čo domácnosti na západe výrazne viac investujú do cenných papierov.
Reforma vyžaduje kvalifikáciu
Iným problémom prehlbovania majetkových rozdielov je nižšia kvalifikácia niektorých spoluobčanov, ktorí sú obyčajne pri znižovaní zamestnanosti vo firmách „prvý na rade“, čo napokon platí aj pre ženy, ktoré väčšinou pracujú v sektore služieb, ktorých prevádzky sú dnes zatvorené.
V súvislosti s očakávanými štrukturálnymi reformami v našej ekonomike ktorá sa má okrem zelenej ekonomiky opierať viac o digitalizáciu, sa bude čoraz väčší dôraz klásť na úroveň počítačovej gramotnosti, čo poniektorí aj nemusia zvládnuť. Ako to napokon dopadne si musíme počkať v súvislosti s narastajúcou infláciou, ktorá sa vždy viac dotkne spotrebných predmetov, ktoré sa v štruktúre výdavkov viac dotýka chudobnejších, či budúceho vývoja alternatívnych mien, akými je dnes napr. bitcoin. Len zatiaľ sa tieto meny nestali hromadným prostriedkom výmeny tovarov v obchodnom styku.
Netreba ani podceňovať obrovský stimulačný balík amerického prezident, ktorého dôsledky budeme pociťovať na starom kontinente, keďže bude mať vplyv na realitný ako aj akciový trh, ktorým sa určite lepšie prispôsobia majetnejší ako väčšina z nás ostatných. Podľa dostupných verejných informácii o náraste bohatstva bohatých a poklese „bohatstva“ chudobných z dôvodu epidemiologickej pandémie, by sme si mohli myslieť, že tento proces je organizovaný práve v prospech spomínanej skupiny občanov.
Zatiaľ sme sa nedozvedeli od WHO, ktorej odborníci boli v ohnisku prvého výskytu pandémie, čo bolo jej príčinou a tak ani nemôžeme tento hoax potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Čo však vieme, že táto choroba si nevyberá podľa veľkosti majetku, ale podľa určitej zdravotnej indispozície občana.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm