
Video: TU.
Lenže – ako ukázal pokus – mali by sme byť obozretní. Nosenie rúšok môže aj škodiť. Predovšetkým, ak jedno a to isté rúško nosíme viac dní, nevhodne naň siahame, alebo ho zle perieme.
Do laboratória priniesli celkom päť vzoriek. Reportér Matěj Smlsal nosil látkové rúško tri dni, marketingová manažérka laboratória Markéta Jáchymová dva dni, realitný maklér Ján Chudoba jeden deň. Kameraman Marek Štekl odovzdal papierové rúško, ktoré nosil od dopoludnia. A priniesli tiež látkové rúško čerstvo vyprané, avšak len na 30 stupňov a nežehlené.
Každý nosil rúško ako väčšina ľudí. Keď išiel hromadnou dopravou, keď nakupoval – skrátka, keď bol vo vnútorných priestoroch alebo vonku v dave ľudí. Medzitým ho mal odložené na stole, vo vrecku, v taške.
V laboratóriu SYNLAB čakala zdravotná laborantka Gabriela Čacká. Od každého postupne zobrala rúško, vždy ho otlačila na médium v Petriho miske a následne urobila stery.

„Priama metóda kontaktnej platne, ktorú sme použili, sa volá kultivácia. Je založená na množení mikroorganizmov na mikrobiologickej pôde. My tým baktériám ponúkneme to, čo majú v organizme hostiteľa, oni sa namnožia a my sme podľa charakteristiky narastených kolónií schopní určiť, aké mikroorganizmy sa tam nachádzajú, „opisuje všeobecne mikrobiológ Filip Prusík. „Pomocou sterov, teda nepriamej metódy, zisťujeme aj množstvo organizmov,“ dodáva.
Misky potom necháme 24 hodín odpočívať pri 37 stupňoch.
Keď ďalší deň prišli do laboratória, odborníci hlásia, že sa urodilo. Akonáhle vybrali misky, vidieť to na prvý pohľad. Roztoky v miskách už zrazu nemali jednoliatu farbu, ale bolo na nich veľa organizmov.
„Prvé oznámenie je jasné. Či už sú rúška prané v 30 stupňoch alebo sú nosené deň, dva či tri, všetky sú osídlené nejakou mikrobiálnou flórou, „opisuje Prusík.
Znamená to teda, že sa vo všetkých nachádzajú baktérie. „Obrovské množstvo baktérií s nami žije v symbióze. Potrebujeme ich k životu. Máme ich na koži, v črevách, v dutine ústnej, v pošvovej oblasti. 95 percent baktérií musíme mať, žijú s nami. Ale potom je pár baktérií, ktoré sa pre nás stali patogénnymi, a môžu vyvolať určité ochorenia, keď sa s nimi stretneme,“ vysvetľuje odborný garant pre molekulárnu biológiu Libor Staněk.
Dodáva, že aj s množstvom patogénnych baktérií sa denne stretávame.“ Avšak,ak máme oslabený imunitný systém, prípadne dáme nosením rúšok baktériám príležitosť, aby sa reprodukovali, tak sa patogénne baktérie namnožia doväčšieho množstva, že si s tým imunita už nedokáže poradiť. Baktérie potom spôsobia nejaké ochorenie,“ vysvetľuje expert Staněk.
A práve rúška sú podľa neho živnou pôdou pre takéto rozmnožovanie. „Rúško je z materiálu, ktorý dokáže veľmi dobre nasávať vzdušnú vlhkosť. A termoregulácia u ľudí funguje tak, že vydychujeme veľké množstvo vody. Takže do rúška neustále prúdi voda a vodné pary a behom pár desiatok minút ju dýchaním zvlhčíme. Navyše nám rúško tesne obopína tvár a ústnu dutinu, takže je okolo neho len minimum vzduchu. Vlhkosť a teplo potom vytvoria vynikajúce živné miesto práve pre baktérie,“ hovorí Staněk.
Čo je krásne vidieť aj pri našom pokuse. V rúškach nosených jeden deň sa síce objavilo množstvo baktérií, oveľa viac sa ich ale vyskytuje v rúšku nosenom tri dni. Tam je evidentné, že mikroorganizmy sa už namnožili vo veľkom.
Na prvý pohľad môže pôsobiť paradoxne, že v rúšku používanom dva dni sa vyskytuje menej baktérií než v tých, ktoré mali figuranti v súčte dve, tri hodiny počas jedného dňa.
Dôvod je ale jednoduchý – dvojdňové rúško nosila žena. „Ako som hovoril, živnou pôdou pre baktérie je vydychovaný vzduch, vlhkosť a teplota v rúšku. Pridávajú sa k tomu ale aj ďalšie aspekty, a to sú fúzy. Tie rastú z vlasových folikulov napojených na mazové žľazy,“ vysvetľuje Staněk.
To znamená, že na pokožke okolo úst mužov je veľké množstvo mazových a zároveň potných žliaz. „Takže okrem toho, že sa v rúšku vytvára značné vlhko a teplo, pridáva sa ešte maz a pot. A to je ideálne prostredie pre množenie baktérií. Žena to nemá, a tým pádom v jej rúšku nemajú baktérie tak stimulujúce prostredie pre rast, ako u mužov,“ dodáva Staněk.
Okrem baktérií sa v troch rúškach, zhodou okolností nosených mužmi, objavil aj zlatý stafylokok. Vyzerá ako zlatý červík.
„Je to jeden z hlavných ľudských patogénov, je to celá skupina baktérií. Hovorí sa, že medzi 5 až 10 percentami populácie je normálne osídlená. Zlatý stafylokok vyvoláva celý rad infekčných chorôb – od hnisavých kožných zápalov, po život ohrozujúce zápal pľúc. Navyše produkuje toxíny, takže môže zapríčiniť otravy z jedla,“ vysvetľuje odborný garant Libor Staněk.
Najprv sa zameriame na dýchacie cesty. „To vdychovanie baktérií nie je úplne ideálne, štúdie ukazujú, že vo väčšine prípadov si s nimi imunitný systém a slizničná imunita dokážu poradiť. Ak to nie je človek, ktorý má vyložene chronické respiračné ťažkosti,“ hovorí Staněk.
„Oveľa viac problémov nám, ale rúška spôsobujú na koži. Baktérie v rúšku spôsobujú rôzne ekzémy na tvári, „dodáva.
„Uvedomte si, ako sa správate, keď používate rúško. Trebárs keď nastupujete do električky, rúško vyberiete z vrecka, často siahnete aj inam než len na šnúrky, potom ho zložíte, niekam odložíte,“ upozorňuje Staněk.
A Prusik dodáva: „Za nechtami a na rukách máme ohromné množstvo baktérií. A keď si skontaminujeme rúško, pretože rukami si podvedome siahame na rôzne časti slizníc, tak si tam cudzorodé baktérie zanesieme a potom ich vdychujeme,“ varuje.
Problém je teda v tom, že na rúško siahame špinavými rukami. A hlavne to, že sa dotýkame plochy, ktorú si potom prikladáme na ústa a nos. Vtedy si naň zanesieme baktérie, ktoré nám môžu spôsobiť problémy.
Potom sme ešte vykonali test, či sa v rúškach vyskytujú kvasinky, či dokonca plesne. Predsa len, spomínané vlhké prostredie by im mohlo priať. Nechali sme teda vzorky niekoľko dní odležať pri určitej teplote, aby prípadné plesne boli viditeľné aj voľným okom.
„V ústnej dutine sa kvasinky vyskytujú veľmi často, nepôsobia však žiadne ťažkosti. Problém môže nastať, keď dochádza k premnoženiu kvasiniek. Pri zníženej imunite môžu spôsobiť chorobu s názvom kandidóza. Okrem iného povlaky v dutine ústnej – na jazyku a okolo ďasien. Môžu zapríčiniť aj praskanie a krvácanie kútikov. Samozrejme najväčší problém je, ak by kvasinky, prípadne plesne, potom prešli ďalej do orgánov a spôsobili nejaké systémové ochorenie. To je potom veľmi ťažko liečiteľné,“ varuje Staněk.
A skutočne, kvasinky sa objavili vo väčšine vzoriek. Ukázalo sa, že reportér Matěj Smlsal z tri dni noseného rúška už vdychoval aj pleseň. Nosiť rúško sám vonku? Nezmysel, myslí si odborník. Veľa občanov pritom môžeme vidieť v šatke aj na ulici, kde okolo nich nikto nie je. Majú pocit, že sa chránia, pritom si koledujú o zdravotné ťažkosti.
„Videl som dokonca, že v tom behajú niektorí športovci. Čo, myslím, nie je vôbec dobre. Ak nie sú v kontakte s niekým iným, tak je pre nich čistý vzduch samozrejme ďaleko lepší. Navyše kvôli rúšku dochádza k zlej výmene plynov, zlej ventiláciu pľúc a k zvýšeniu hladiny oxidu uhličitého, takže potom nasleduje bolenie hlavy, závraty a podobne. Skôr som pre to, aby človek, ak je vo vonkajšom prostredí sám, zostal bez rúška,“ myslí si odborný garant Staněk.
Zároveň tvrdí, aby sa rúško používalo po obmedzenú dobu. Ako sme videli, baktérie sa s dlhším nosením množia. Ďalej je nutné prať ho na vysokej teplote a potom pre istotu ešte prežehliť, aby zanikli choroboplodné zárodky. A ideálne by sa malo po zložení, vložiť do nejakého vrecka, aby sa nekontaminovalo.
Zdroj: VIDEO: Bakterie, zlatý stafylokok i plísně. Zkoumali jsme roušky, idnes.cz, 15. října 2020
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]