Hypotekárna vojna v bankách začala z viacerých dôvodov, pričom prvým bola deštruktívna úroková politika ECB, ktorej dôsledkom poklesli aj čisté úrokové výnosy, ako rozdiel medzi výškou úrokov na úvery a vklady. Iným dôvodom bolo obmedzenie poplatku za predčasné splatenie úveru, ako aj nižšie poplatky klienta pri odchode z jednej banky do druhej. Pokles zisku si banky kompenzovali vyšším objemom poskytovaných hypoték, ktoré sa ponúkali klientom čoraz lacnejšie.

Pred spomínanými dôvodmi boli úroky na hypotéky na úrovni 2,5 percenta, dnes sú na úrovni 1,5 percenta ale aj pod jedno percento. A tak sa nečudujme, že dnes majú občania požičaných takmer 34 miliárd eur a mali by viac, keby Národná banka Slovenska ich čerpanie nesprísnila. Pri nízkych úrokoch totiž nemali domácnosti problém aj z priemerných platov zaplatiť mesačnú splátku nižšiu ako 400 eur a tak si peniaze požičiavali a investovali do kúpy nehnuteľnosti.

Teraz sme sa ale dozvedeli, že 30 percent kupovaných nehnuteľností sú investičné investície, ktoré sú pre domácnosti pasívnym príjmom z krátkodobého a dlhodobého prenájmu, pri ktorých sa z ceny prenájmu zaplatí mesačná hypotekárna splátka a možno aj prevádzkové náklady bývania. Za týchto podmienok sa nečudujme, že cena na hypotéku kupovanej nehnuteľností bola okrajovou záležitosťou, ktorej výška sa každoročne zvyšovala aj dvojciferným číslom.

Pre poriadok vecí si pripomeňme, že naše úrokové sadzby sú v eurozóne tretie najnižšie a keďže máme jednu z najvyšších inflácii, ktorá dlžníkom reálne odkrajuje z dlžoby, podnikanie na trhu nehnuteľností sa u nás stáva výhodným džobom.

Tretí americký stimulačný balík

Dokedy bude kupovanie nehnuteľnosti u nás tak výhodné, bude ale závisieť od viacerých faktorov. Okrem zamestnanosti a vývoja miezd bude mať na ich kúpu vplyv ich cena a podmienky poskytovania hypoték, pod čím sa rozumie nielen možnosť banky poskytnúť čo najvyšší úver k cene nehnuteľnosti, ale aj výška úrokovej sadzby. Doteraz úrokové sadzby nereagovali na masívnu podporu finančného trhu zo strany centrálnych bank, keďže išlo o peniaze bez trhovej hodnoty. Všetko sa ale môže zmeniť rozhodnutím amerického Kongresu, ktorý už odobril podporu domácej ekonomiky tretím fiškálnym stimulom v objeme 1,9 bilióna dolárov, čo predstavuje až 10 percent HDP v USA a 20 násobok HDP Slovenska. Jeho dopad určite prekročí hranice amerického kontinentu a podľa názoru ekonomických analytikov spôsobí nielen rast úrokových sadzieb, ale aj posilnenie výmenného kurz dolára.

Na očakávané riziko nárastu inflácie už reaguje Medzinárodný menový fond upozornením centrálnym bankám, aby z dôvodu spomínaného balíka boli ostražité a zabránili tak k zvyšovaniu úrokových sadzieb, ktoré môžu ohroziť obnovenie a naštartovanie globálnej ekonomiky po skončení krízy. Ako bude na vzniknutú situáciu reagovať ECB, sme sa zatiaľ nedozvedeli.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.