„Pochybovať o všetkom, alebo všetkému veriť, sú rovnako pohodlné riešenia, v oboch prípadoch odpadá nutnosť reflexie, kritického myslenia, čiže pozorovania a následnej analýzy,“ napísal matematik a filozof Henri Poincaré (Science and Hypothesis, 1905).

Nástup internetu so sebou priniesol dokonalú renesanciu obáv o ľudské mentálne zdravie. Fakt, že pri práci s informáciami sa viac spoliehame na vyhľadávač Google než na vlastnú hlavu, opäť oživil diskusiu o degradácii pamäti. Používanie internetu vraj navyše negatívne vplýva na samotné fungovanie mozgu. Surfovanie po webe prepchatom podnetmi všetkého druhu má mať za následok, že ľudská myseľ prestáva prenikať do hĺbky a uspokojuje sa s čiastkovými informáciami. Výsledkom je fragmentárne myslenie, ktoré neprebieha v logickej línii, ale nervózne skáče z predmetu na predmet. Webom nakazený mozog kĺže po povrchu vecí a vyhýba sa širším súvislostiam a detailnejšej argumentácii. Alebo ako vo svojom populárnom článku tvrdí americký spisovateľ Nicholas Carr: Hlúpneme.

„Neviem sa sústrediť, mám problém čítať dlhšie texty a nedokážem myslieť v hlbších súvislostiach.“ Takto sa pred pár rokmi posťažoval v dnes už legendárnom článku „Is Google Making Us Stupid?“.

K hlúpnutiu populácie veľmi výrazne napomáhajú aj média, napríklad obľúbený formát televíznych reality šou. Sú to relácie, ktoré nechávajú náš mozog každý deň po ťažkom dni v práci vo „vypnutom stave“. Pre manipuláciu más je potrebné mať masu neschopnú samostatne analyzovať prichádzajúce informácie. „Vychovávať človeka v mysli, ale nie v morálke, znamená vychovávať hrozbu pre spoločnosť,“ povedal kedysi Theodore Roosevelt.

POCHYBOVAČI

Existujú tzv. pochybovači, ktorí zneužívajú tento novodobý ľudský hendikep a zámerne používajú „vedu proti vede“ na vyvolanie polemiky, živnej pôdy pre konšpirácie. Podkopávajú vedecký význam v určitej oblasti tým, že ho zámerne spochybňujú, napríklad popierajú klimatické zmeny. Ďalšie priemyselné odvetvia sa pokúšajú manipulovať s právnym systémom pomocou zavádzajúcich diagnóz (napr. diagnóz odkazujúcich sa skôr na „banícku astmu“ ako na smrteľnejšiu chorobu „čiernych pľúc“), spájanie dobrých štúdií so slabými, najímanie „odborníkov“ s jednoznačným konfliktom záujmov, vyvracanie pochybností iným smerom (napr. presun škodlivých účinkov z cukru na tuk, i keď sú pri oboch nadmerné množstvá potenciálne škodlivé), očividné zadržiavanie škodlivých nálezov a v neposlednom rade útoky „ad hominem“ proti vedcom, ktorí sa odvážia hovoriť pravdu. Všetko so zámerom vytvoriť ilúziu neviditeľnej moci, v ktorú ľudia uveria.

Pochybné prostredie je totiž prostredím pre rozvoj konšpiračných teórií, najmä v kontexte internetu. Sme zaplavení „informačnými kaskádami,“ teda „infodémiou“, v ktorej tradičná rola“ strážneho psa“ – médií, už neexistuje. Ďalej internet funguje ako druh online echo komory, takže čím viac sa tvrdenie opakuje, tým viac sa zdá byť dôveryhodné, čo je jav zvaný iluzórna pravda a tým ešte viac potvrdzuje to, čomu sme uverili (tj. zaujatosť na potvrdenie). Prvotná pochybnosť sa takto vyvinie v presvedčenie.

A čo je to vlastne tá konšpiračná teória? Je to presvedčenie, že určitá skupina má nejaký hanebný cieľ. Konšpiračné teórie sa považujú za kultúrne univerzálne, rozšírené a nie nevyhnutne iracionálne. Namiesto výsledku psychiatrického ochorenia môžu odrážať takzvanú zmrzačenú epistemológiu, t.j. pokrútenú teóriu poznania. Konšpiračné teórie prevládali v celej histórii, aj keď zvyčajne prichádzajú v „postupných vlnách“, často sprevádzaných obdobiami sociálnych nepokojov, kedy úplne postačuje k ich vzniku aj obyčajná nespokojnosť s vládou. Sprisahania sa samozrejme vyskytujú od nepamäti, napríklad sprisahanie s cieľom zavraždiť Júliusa Caesara, ale v poslednej dobe má označenie niečoho za konšpiračnú teóriu pejoratívny význam, ktorý ho stigmatizuje a zbavuje legitimity. Pochybovači úmyselne vytvárajú pochybné prostredie s cieľom „vytratiť“ pravdu medzi nespočetnými konšpiračnými teóriami alebo dokonca pomocou nich.

Pýtate sa, kto tí Pochybovači sú? No predsa ONI.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

1. Conspiracy: Doubt Mongering, Psychology Today, 17.3.2021
2. Robí nás internet hlúpejšími? Trend.sk, 4.8.2011

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.