
S blížiacim sa daňovým priznaním slovenské banky bez rozdielu vlastníctva priznávajú, že za minulý rok budú mať nižší zisk a teda do nášho štátneho rozpočtu odvedú nižšie dane a preto v tomto roku budú platiť nižšie daňové preddavky. Čo je teda príčinou nižších ziskov?
V prvom rade je to pokles úrokovej marže, ktorá sa počíta z rozdielu úrokov z úverov a vkladov, čo sú bankové výnosy z ktorých banky hradia bankové náklady a dosahujú zisk. Terajšie úroky sú z dôvodu menovej politiky ECB nízke a preto aj marža je nízka a tým aj bankový zisk. Čiastočne si tento výpadok banky kompenzujú vyšším objemom poskytovaných úverov, z ktorých môžu mať vyššiu masu zisku. Ešteže sa zvyšujú ceny nehnuteľnosti a domácnosti si potrebujú viac peňazí na kúpu vysnívanej nehnuteľnosti požičať, v opačnom prípade mali by banky ešte menší bankový zisk.
Druhým najväčším dôvodom poklesu ich bankového zisku je tvorba opravných položiek na očakávané problémy pri splácaní úverov. V podstate ale ide o elektronický účtovný zápis zvyšovania tejto nákladovej položky, ktorá má ako každá nákladová položka vplyv na pokles zisku ale nie na „nejaké stratu“ v tržbách. Ak si banka myslí, že jej klienti nebudú mať problémy so splácaním úverov, nech opravnú položku si do nákladov neúčtujú a nebudú z tohto dôvodu vykazovať pokles zisku. Z uvedeného teda vyplýva, že na pokles bankového zisku nemajú vplyv jej klienti, ale ich nadriadená centrálna banka v pozícii posledného veriteľa ich záchrany a tiež ich bankoví manažment, ktorí rozhodol o tvorbe a objeme opravnej položky.
Menšie a obmedzené výplaty dividend
Banky si pokles zisku zo spomínaných dvoch dôvodov kompenzujú neustále vyššími bankovými poplatkami a províziami, poklesom vkladových úrokov. Okrem centrálnej banky „pomáha“ aj vláda zrušením bankového odvodu, garanciou úverov podnikateľom, takže s ich splácaním nemajú žiadne obavy a preto by si nemuseli tvoriť tak vysoké opravné položky, niečo „zarobili“ na odložených splátkach doteraz poskytnutých úverov domácnostiam ako aj firmám a takto by sme mohli pokračovať.
Škoda, že podpora zo všetkých strán nie je podmienená udržaním pracovných miest tak, ako to vláda chce pri poskytovaní príspevkov podnikateľom v ostatných sektoroch národného hospodárstva. Za posledné roky poklesol počet bankových pobočiek o viac ako tretinu a počet zamestnancov o pätinu. Jediným dôvodom diskusií okolo poklesu bankového zisku budú menšie dividendy zahraničným vlastníkom, ktoré ich napokon aj tak presúvajú do zahraničia, ako aj stanovisko ECB, ktorá odporučila dočasne obmedziť výplaty dividend v terajšom krízovom koronavírusovom období, ktoré napokon zasiahlo aj bankový sektor.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm