
Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 sa osvietené ekonomické autority akými sú OECD, Medzinárodný menový fond a Svetová banka zasadzovali pri spravovaní verejných financií o znižovanie dlhov a dnes, tie isté autority počas koronakrízy tvrdia opačne a síce nerobiť si starosti s narastajúcimi dlhmi vo verejných rozpočtoch. Pri opačných stanoviskách vychádzajú zo škôd, ktoré ekonomike spôsobilo nadmerné šetrenie za každú cenu a preto dnes taký zásadný obrat.
V eurozóne bol prijatý Pakt rastu a stability, ktorý mal zabezpečovať stabilitu spoločnej meny euro konkrétnymi deficitnými percentami verejných financií a verejného dlhu k HDP, ktorý ale pre južné štáty eurozóny bol skôr zdrapom papiera. Nikdy totiž neboli deficitné údaje dodržané a zo strany vrcholových európskych inštitúcii nebola odvaha ich za ich opakované prekročenie sankcionovať. Na Slovensku však bol prijatý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý určite prispel k tomu, že sme spomínané maastrichtské kritéria pred vypuknutím pandémie splnili.
Pritom ešte donedávna sa tvrdilo, že zvyšovať zadlženosť verejných financií nie je dobrá vizitka koaličných vlád, radšej by sa mali venovať znižovaniu daní, či neobmedzovať reguláciu trhu obchodnými prekážkami, ktoré vtedy obmedzovali všade prítomnú globalizáciu.
ECB dlhy neodpíše
Terajšia nepredstaviteľná zadlženosť domácnosti, firiem a štátov, ktorá sa podľa toho, koľko peňazí bude ešte k dispozícii od ECB, fondu obnovy ako aj finančných stimulov od národných vlád, bude ešte zvyšovať. Je vôbec reálne ich podľa dohodnutého splátkového kalendára splatiť? Už vopred vieme, že bez odložených splátok, vládnych garancií na čerpané úvery podnikateľov, či dlhovou pyramídou splácania starých dlhov novými, určite nie.
Doteraz sme si mysleli, že za narastajúcimi dlhmi v eurozóne je zodpovedné euro, keďže funguje v prostredí nesúladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikami členských štátov eurozóny, čo však nebude celkom pravda. Dlhy pred krízou sú ale produktom nezodpovednej hospodárskej politiky koaličných vlád, ktoré v predvolebných prekáračkách sľubovali svojim voličom „nemožné“. Avšak sľuby po voľbách plnili za peniaze všetkých daňových poplatníkov a len za podmienky zvyšovania rozpočtových deficitov.
Príčinou terajších výrazne vyšších dlhov je koronavírusová kríza , ktorá spôsobila pokles príjmov do verejných rozpočtov a nárast výdavkov na zdravotníctvo, ako aj na udržanie zamestnanosti v malých a stredných firmách. Pokiaľ sa spomínaná finančná kríza riešila obmedzovaním a teda šetrením peňazí bez zodpovedajúceho výsledku, tak terajšia sa rieši opačne. Tlačením čoraz väčšieho objemu peňazí zo strany centrálnych bank, ale aj vládnymi stimulmi.
Na výzvu viac ako 100 ekonómov, aby ECB odpísala štvrtinu dlhov krajín eurozóny za podmienky, že tieto budú investované do zelenej transformácie ekonomiky a sociálne programy, odpovedala šéfka ECB Christine Lagardová tak, že by to bolo porušenie európskych zmlúv a preto odpisovanie spomínaných dlhov nebude vraj možné . Ako to bude v budúcnosti, keď ich účastníci trhu nebudú vedieť splatiť, nešpekulujeme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm