Podľa niektorých národných centrálnych bank členských štátov eurozóny vrátane slovenskej, sa miera sporenia ich domácností výrazne zvýšila a to aj napriek poklesu príjmov z dôvodu pandemických opatrení. Nútené šetrenie je dôsledok budúcej príjmovej neistoty z dôvodu straty zamestnania, ale aj potrieb financovania nepredvídateľných životných situácii, ktoré zaplatiť z usporených peňazí je vždy lacnejšie, ako si zobrať drahý spotrebný úver.

Keď sa však viac šetrí a menej míňa, dochádza k poklesu domácej spotreby, ktorá je súčasťou makroekonomického ukazovateľa HDP, do ktorého sa okrem výdavkov domácnosti na spotrebu, započítavajú aj výdavky štátu na nákup tovarov a služieb, hrubé domáce investície ako aj saldo zahraničného obchodu. Pokles „míňania peňazí“ teda znižuje podiel domácej spotreby na HDP, čím sa zároveň aj zvyšuje deficit verejných financií a verejného dlhu, keďže oba rozpočtové ukazovatele sa počítajú k nemu percentom. Iná vec však je, že na sporiacich a termínovaných účtoch nie sú úroky vyššie, ako je dnes miera inflácie a tak sa peniaze na nich každoročne znehodnocujú. To znamená, že za 100 eur dnes si kúpime menej, ako sme si kúpili za rovnakú sumu 100 eur predtým.

Sporiť, investovať alebo míňať

Ako sa domácnosti budú po pandemickom trhovom uvoľnení správať sa nebude špekulovať, keďže sa hovorí o zásadných štrukturálnych zmenách na trhu práce, ktorých dôsledkom môže byť nárast nezamestnanosti, čo bude mať zásadný vplyv na šetrenie a teda aj na míňanie. Ak by sme však s ňou výrazne nepočítali, tak určite bude iné správanie pri nakupovaní premetov dlhodobej spotreby, ktoré sa dovtedy odložili a tak sa môžu dokúpiť a iné pri výdavkoch na potraviny, kultúrne a športové podujatia, alebo ostatné voľno-časové aktivity, ktoré sa po uvoľnení určite nebudú dať „dobiehať“.

Aká sa teda môže očakávať „nákupná spotrebiteľská horúčka“, bude skôr závisieť nielen od ekonomických dôsledkov niekoľkých pandemických vĺn, ktorých ukončenie nám ani po hromadnej vakcinácii obyvateľstva dnes nevie nikto garantovať. Samozrejme, že veľa bude závisieť od príjmovej situácie domácnosti. K žiadnej väčšej zmene nedochádza u dôchodcov, ktorým sa dôchodky už zvyšovali podľa zákona a ich spotrebiteľský apetít ostáva po, ako aj pred pandémiou, približne rovnaký.

Či sa domácnosti rozhodnú svoje dočasne usporené peniaze z utlmených výdajov investovať aj do trebárs iných, ako spomínaných bankových produktov, nebudeme špekulovať. Veľa bude záležať od schopnosti investičných sprostredkovateľov presvedčiť nás, že sa to oplatí. A tak si počkajme.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.