Terajšia globálna hospodárska recesia sa od predchádzajúcej finančnej krízy v rokoch 2008-2009 rozlišuje v tom, že vtedy išlo o krízu spôsobenú na druhej strane Atlantiku chýbajúcimi peniazmi z nekrytých hypotekárnych záložných listov, zatiaľ čo dnes je kríza spôsobená infekčnou chorobou Covid-19, ktorá nadobudla pandemický rozsah. Na jej výskyt reagovali centrálne banky všade na svete kvantitatívnym uvoľňovaním a nulovými sadzbami a tiež národné vlády prispeli fiškálnymi stimulačnými balíkmi.

Tento krát sa na pomoc prihnala aj Európska komisia s už odobreným Fondom obnovy v objeme takmer 750 miliárd eur. Spomínané obrovské balíky peňazí však v terajšej kríze prispeli k tomu, že HDP a nezamestnanosť napokon poklesli vlani o menej percent, ako počas spomínanej finančnej krízy. So všetkými vlaňajšími stimulmi od centrálnych bank a národných vlád sa ale počíta aj tomto roku a preto sa nečudujme že akciové indexy majú naďalej tendenciu rastu, o čom presvedčujú ich americké ale aj európske a japonské hodnoty.

Indexy bez reálneho stavu ekonomiky 

V tejto súvislosti si povedzme pravdu, že bez finančných injekcii centrálnej banky a stimulačných balíkov národných vlád by sa akciové indexy uberali podľa všetkého iným smerom, keďže  terajší rast nezodpovedá ekonomike ich emitentov, ale ani skutočnému reálnemu stavu globálnej ekonomiky. Či sa akciový trh spolieha na terajšiu vakcináciu, alebo verí prísľubom ďalších neobmedzených finančných možností predovšetkým zo strany centrálnych bank, nebudeme špekulovať. Treba byť však pripravení, čo v prípade, že sa epidemiologická situácia nezlepší, či budú centrálne banky a národné vlády naďalej stimulovať ekonomiku a tiež dokedy budú veritelia narastajúcich dlhov ochotní počkať s ich splácaním.

Samozrejme si treba pripomenúť aj geopolitické neistoty spojené s odchodom Británie z EÚ, ktorý nebude len znamenať pokles britského HDP ale aj EÚ, ako sa v Londýne vysporiadajú so stratou pozície najväčšej burzy na starom kontinente, keďže Európska komisia zakázala obchodovať s akciami v eurách mimo územie únijných  členských štátov, čo bude pre svetový akciový trh znamenať ekonomický balík nového amerického prezidenta v nepredstaviteľnom objeme peňazí v sume 2 bilióny dolárov a takto by sme mohli pokračovať.

Pre účastníkov akciového trhu však nie je určite dobrá správa celý rad špekulácii menších amerických investorov, ktorí miliardy dolárov investovali aj do akciových spoločností o ktorých vedeli, že hedžové fondy stavili na poklese ich akcií, čo sa napokon nestalo a tak vykázali obrovské straty. Sem môžeme zaradiť aj terajšie špekulácie okolo budúceho vývoja kryptomien, čo tiež ovplyvňuje  budúci vývoj akciových indexov. Na akciových trhoch vo všeobecnosti platí, že všetci chcú zarobiť, ale nie všetkým sa to podarí. A preto si treba navždy zapamätať, že akciový trh síce nerastie donekonečna, ale investorovi môže zhodnotiť jeho peniaze viac, ako ponúkajú komerčné banky na jeho účtoch.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.