
„Kovařikova Polícia Slovenskej republiky verejne a hanebne klame slovenských občanov a sama sa zo lži aj usvedčuje. Policajti nemajú právo kontrolovať nulitné „covidové opatrenia“ ani ukladať pokuty. Pokiaľ tak robia zdravý občan nemá povinnosť ich zaplatiť a nič mu nebráni, aby za svojvoľné a šikanózne konanie policajtov podal trestné oznámenia za obmedzovanie osobnej slobody, resp. zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ napísal na sociálnej sieti sudca Štefan Harabin.
Polícia Slovenskej republiky zverejnila na svojej FB stránke nasledujúci príspevok (tu) s názvom:
COVIDOVÍ ŠTUDENTI PRÁVA SI PRÍDU NA SVOJE: PRINÁŠAME PARAGRAFOVÉ OKIENKO K PROTIPANDEMICKÝM OPATRENIAM
Ide o priestupok podľa § 56 ods. 1, písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. – porušením povinnosti podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. Povinnosť registrácie je uložená podľa § 48 ods. 4 písm. t) zákona č. 355/2007 Z.z. a povinnosť izolácie podľa § 48 ods. 4 písm. u) zákona č. 355/2007 Z.z. na základe § 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 64/2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky.
JUDr. Štefan Harabin na status polície reaguje nasledovným komentárom:
Ani jedna z hore citovaných povinnosti, obmedzení, resp. zákazov nebola uložená zákonom, ale len a výlučne buď uznesením vlády, alebo vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Polícia sa sama bez najmenších pochybnosti zo lži aj usvedčuje.
Zdravý človek nemá právnu povinnosť nosiť rúško, dať sa testovať, resp. očkovať má právo pokojne a slobodne sa zhromažďovať, bez akýchkoľvek obmedzení, má slobodu pohybu a pobytu aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Ide bez najmenších pochybnosti o kategóriu základných práv a slobôd garantovaných Ústavou, Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách, Medzinárodným paktom OSN o občianskych a politických právach.
V zmysle Ústavy Slovenskej republiky
„medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi“;
čl. 154c ods. 1:
„medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd“;
Kovařikova polícia zámerne a účelovo prehliada rozdiel medzi podmienkou vyžadujúcou obmedzenie základného práva zákonom a jeho obmedzením „na základe zákona“. Ide o dve rozdielne podmienky. Požiadavka zákona nie je formálna požiadavka, ako sa môže zdať laikovi na prvý pohľad. Zákony prijíma len a výlučne Národná rada Slovenskej republiky. Všeobecne záväzné právne predpisy na základe zákona vydávajú iné štátne orgány – orgány výkonnej moci.
Požiadavka obmedzenia základného práva zákonom znamená, že len a jedine parlament smie obmedziť základné právo alebo slobodu.
Túto podmienku vláda Slovenskej republiky, resp. Úrad verejného zdravotníctva tým, že uznesením, resp. vyhláškou ukladajú povinnosť nosiť rúška, resp. povinnosť testovať sa, obmedzovaním práva pokojne a slobodne sa zhromažďovať, slobody pohybu a pobytu aj práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, porušili.
Lebo oni, a nie parlament siahol na základné práva alebo slobody. Takú právomoc Ústava vláde Slovenskej republiky, ani Úradu verejného zdravotníctva nepriznáva.
Vláda Slovenskej republiky, resp. Úrad verejného zdravotníctva nerešpektujú podmienky materiálneho právneho štátu vo vzťahu k forme, akou majú regulovať správanie v štáte. Porušujú Ústavu, Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o základných ľudských právach a slobodách, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach. Uvedené medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, bez pripustenia výnimiek, jednoznačne určujú, že akékoľvek obmedzenia výkonu základných práv a slobôd je možné len a jedine formou zákona (za splnenia aj ostatných predpokladaných podmienok) a nie normou nižšej právnej sily.“