„Za krátky čas ovládli tvoj svätý ľud, naši nepriatelia pošliapali tvoju svätyňu.“ Izaiáš 63, 18

Aká je úloha kresťanského náboženstva a katolíckej cirkvi pri kreovaní novej totality? Mysliaceho a duchovne žijúceho človeka znepokojuje nápadné angažovanie pápeža a u nás arcibiskupa Zvolenského v „náboženstve zdravia“. Pápež 10. januára prehlásil: „Verím, že po morálnej stránke by sa mal každý dať zaočkovať,” a pranieruje tých, ktorí nezaočkovaním hazardujú so životom a zdravím svojím a iných.

Tajomstvo božsko-ľudskej povahy cirkvi

Najprv je potrebné uviesť, že cirkev je obdivuhodná božsko-ľudská ustanovizeň, je to živý organizmus tvorený organickým celkom božieho ľudu a hierarchie, ktorý má cestou dejinami ponúkať ľuďom záchranu od temnoty sveta a večný život. V nej pôsobia tri súčinitele v pre nás tajomnom pomere: Božia vôľa, ľudská činnosť a rafinované záškodníctvo Satana. S jeho úlohou je nutné počítať, hoci to popiera racionalizmus a skepsa. „Kristus prišiel na svet, aby zmaril skutky diabla.“ (1Jn 3, 8) Nerozdrviteľná skala cirkvi je sám Kristus. Na ňom budujú skaly počnúc prvým apoštolom Petrom a na jeho vyznaní s ním spojení jeho nástupcovia. Bez tejto reality pri konfrontovaní s jej dejinnými zlyhaniami bude cirkevné spoločenstvo iba sociálna organizácia podobná štátu. Skĺzneme iba do sociologicko-politologického a religiózneho prístupu. Druhá krajnosť, prehliadať v mene božského faktora v cirkvi jej ľudské – mocenské a ekonomické i mravné kazy, nás odvádza z reality do sterilného spirituálneho „zásvätna“. Kedy sa hierarchia oddeľuje od Krista a jeho ľudu a aká je povaha a miera takého stavu? Kritérium poznáme: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.“ (Lk 6, 43 – 44) „Kto je kompetentný priložiť sekeru na korene zlého stromu, vytnúť ho a hodiť do ohňa?“ (Lk 3, 9)

Cirkev v područí svetskej moci

Cirkevná inštitúcia sa dostala do područia svetskej vernosti, stratila slobodu. Diecézy sú v úplnom podriadení štátu, tak ako za éry tvrdého stalinizmu či nacizmu. Ostentatívne zatvorenie rímskych bazilík za pontifikátu Františka pred Božím kultom v marci minulého roku, ktoré sa ako reťazová reakcia prenieslo do sveta, dávajú tušiť niečo desivé. Výrazné je angažovanie pápeža v podpore zakrývania tváre maskami (čo v niektorých otrokárskych societach bolo jednou z foriem trestu). Vatikánsky štát sa ochotne prispôsobuje drastickým sociálno-inžinierskym opatreniam cudzej vlády. Bohoslužbu vo Svätej noci počas Vianoc presunuli na večer s úmyslom zadosťučinenia zákazu vychádzania v Taliansku….

AUTOR: Peter Grečo