
Prezidentka ECB Christine Lagardová vyzýva členské krajiny eurozóny pokračovať vo fiškálnych stimuloch pri obnovení pandémiou poznačenej domácej ekonomiky, pričom sama ide príkladom vyčlenením 2 bilióna eur na vykupovanie štátnych a korporatívnych dlhopisov. Nebojí sa ani takého vyhlásenia, že na záchranu eurozóny je pripravená minúť všetky zdroje, ak to bude potrebné. Pritom si uvedomuje, že na obnovenie ekonomiky eurozóny už nebudú stačiť len menové a fiškálne stimuly, ale aj úspešnu vakcináciu, ktorá na starom kontinente už začala.
Na záchranu sa tento krát pridala aj Európska komisia grantovými a lacnými úverovými zdrojmi z fondu obnovy, z ktorých 6 miliárd eur grantových pripadne Slovensku. Do 30.4.2021 majú všetky členské krajiny odovzdať Európskej komisii projekty, ktoré bude možné zaplatiť len z nenávratných grantových peňazí za podmienky, že aspoň 37 percent z nich budú výdavky súvisiace so zelenou ekonomikou a 20 percent s digitalizáciou.
Fond obnovy má zatiaľ prázdny účet, bude musieť emitovať spoločné dlhopisy ktorých splácanie nezačne skôr ako po roku 2028, pričom požičané peniaze bude potrebné splatiť do roku 2058. Či sa na splácaní budú podieľať doteraz nepoznané príjmy do európskeho rozpočtu ako digitálna a uhlíková daň, daň z finančných operácii a z plastov, zatiaľ nebudeme špekulovať, keďže nie sú spomínané dane schválené. V tejto súvislosti si treba povedať, že za splácanie európskych dlhopisov zodpovedajú všetky členské štáty a preto by sme mali vopred vedieť, ako sa bude postupovať v prípade, že niektorí členský štát sa na základe referenda rozhodne kedykoľvek z EÚ vystúpiť.
V tomto roku nás čakajú nové výzvy
Východiskom pre úspešnosť obnovenia slovenskej ekonomiky v tomto roku sú vlaňajšie nečakané priaznivejšie hospodárske výsledky, keď namiesto poklesu o 7 percent, bol pokles len 5,8 percenta HDP. Dôvodom spomínaného poklesu bolo práve to, čo sa pred pandémiou najviac kritizovalo a síce len jednostranná orientácia na automobilový priemysel a tiež montážny charakter priemyselnej produkcie. Práve zvýšený dopyt po automobiloch v druhej polovice vlaňajška, stabilita domácej spotreby a nižší podiel sektoru služieb na našom HDP nám pomohli k dosiahnutiu nižšieho poklesu spomínaného ukazovateľa.
V tomto roku sa podľa prognózy Európskej komisie očakáva rast HDP 4,3 percenta, čo je menej ako vlaňajší pokles a preto na predkrízovú úroveň sa nedostaneme skôr ako v roku 2022, kedy by sme mali dosiahnuť rast HDP o 4 percenta. Ako sa nám podarí v tomto roku obnoviť pandémiou poškodenú ekonomiku, bude okrem úspešnosti vakcinácie záležať predovšetkým od schválenia čo najväčšieho počtu projektov, ktoré nebudeme musieť zaplatiť síce z lacných, nenávratných grantových peňazí, ale predsa len z požičaných O tieto bude vo všetkých členských štátov najväčší záujem.
Pre nás bude najdôležitejšie aj to, aby okrem toho, že ich zaplatia granty, ich predovšetkým realizovali aj slovenské firmy, čím by sa znížil doteraz stále narastajúci rozpočtový deficit. Budeme to ale vedieť, keď ich spoločným menovateľom má byť digitalizácia a zelená ekonomika, ktoré si vyžaduje vyššiu odbornú úroveň zamestnancov? Necháme sa prekvapiť. K prognózovanému vývoju ekonomiky na Slovensku sa uskutočnil prieskum Eurobarametrom, podľa ktorého 61 percent Slovákov je presvedčených, že budúci rok bude naša ekonomika v horšom stave a že im z tohto dôvodu poklesne a životná úroveň.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm