
O tom, že kapitalistická trhová ekonomika nie je riadená zákonmi trhu, sme sa už presvedčili aj doma. Nie je týždeň, aby sme sa nedozvedeli, že NAKA niekoho z bývalých vysokých a vládou nominovaných funkcionárov zatýka pre machináciu s verejnými peniazmi, pod čím sa rozumie korupčná trestná činnosť.
Pre parlamentnú demokraciu viacerých politických strán je určite zle, keď sa do korupčných schém zamotávajú najvyššie inštitúciu zákonnej súdnej ochrany, ktorých povinnosťou je nielen kontrolovať dodržiavanie parlamentom schválených zákonov, ale aj vynucovať si ich plnenie, vrátane prijímania zákonných trestov.
Koronavírusová pandémia zasiahla všetkých účastníkov trhu, ktorých spoločným menovateľom je nielen pokles príjmov ale aj nárast dlhov. Situáciu majú zachrániť obrovské masy lacných peňazí od ECB, doteraz nepoznaný fond obnovy pod kuratelou Európskej komisie, ako aj fiškálne stimuly národných vlád. Tieto sa nemajú použiť na spotrebu, ale na investovanie do zelenej ekonomiky a digitalizáciu tak, aby priniesli pridanú hodnotu, bez ktorej nebude možné splácať po roku 2027 vzniknuté obrovské a podľa viacerých ekonómov, nikdy nesplatiteľné dlhy. Preto bude dôležité aby okrem politickej stability vlády, ktorá bude musieť riešiť aj sociálne konflikty spojené s nevyhnutnými štrukturálnymi zmenami, sme doma mali nekorupčné prostredie, za ktoré zodpovedajú aj všetky orgány súdnej moci a preto ten úvod v článku.
Bez sociálneho zmieru reforma nemožná
Po hospodárskom raste v rokoch 2017-2018, sme v roku 2019 už pociťovali pokles HDP, napriek tomu vtedajšia koaličná vláda v súvislosti s voľbami postupne schválila celý rad sociálnych balíčkov, na ktoré sme už vlani, ale ani v tomto roku nemali peniaze. Spomeniem 13. dôchodky, minimálny dôchodok a mzda, obedy a vlaky zadarmo a takto by sme mohli pokračovať. Pandémia ale vlani zasiahla do fungovania ekonomiky výrazným poklesom HDP, čo napokon nedopadlo až tak zle, keďže konečný pokles ekonomiky bude len 5,2 percenta.
Z dôvodu vyšších vládnych príspevkov sa podarilo udržať nezamestnanosť na úrovni okolo dvoch percent. Druhá vlna však v tomto roku vykazuje opačný vývoj makroekonomických ukazovateľov, keď HDP sa podľa prognóz má v tomto roku oproti vlaňajšku zvýšiť o 3 percentá a nezamestnanosť sa má zvýšiť až o viac ako 7 %. Aká bude ale skutočnosť, závisí nielen od dĺžky a obsahu lockdownu, ale aj od úspechu vakcinácie, ktorá sa už rozbehla.
Na zvyšujúcej sa nezamestnanosti sa budú podieľajú predovšetkým sektory služieb, v ktorých tržby závisia od fyzickej prítomnosti zákazníkov. Či bude koronavírusová pandémia príležitosťou na uskutočnenie zásadných štrukturálnych zmien v ekonomike tak, ako sa očakáva, nebudeme špekulovať. S jej obnovením na úroveň v spomínaných rokoch pred pandémiou, však nemôžeme očakávať skôr ako po roku 2022. Okrem spomínanej politickej stability a súdnej zodpovednosti, však bude veľa záležať aj od udržania sociálneho zmieru preto, že všetky opatrenia sa v ktorejkoľvek oblasti napokon ako vždy. dotknú najviac života všetkých občanov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm