Niektoré členské štáty Európskej únie ako aj samotnú centrálu v Bruseli, pomaly ovládajú protirečivé pocity a želania. Prejavujú obavy a nespokojnosť v súvislosti s „priebojnou,“ energickou politikou Moskvy a zároveň rozčarovanie kvôli tomu, že nedokážu potrestať Rusko kvôli rozporom vnútri samotnej EÚ.

Mnohí európski politici boli doslova pohoršení výsledkami návštevy ministra zahraničia EÚ Josepa Borrela v Rusku, pretože podľa nich ho ruský kolega Sergej Lavrov prevalcoval a tým ponížil celú Európsku úniu. O „fiasku“ Borrella v Rusku informujú mnohé európske média, ako napríklad The Guardian, Financial Times a iné. Zdôrazňujú, že jeho „prehra“ voči Lavrovovi svedčí o tom, že členské štáty EÚ sú rozdelené a nedokážu vytvoriť spoločnú politiku voči Rusku.

Európske média prízvukujú, že budúci týždeň Brusel uvalí ďalšie sankcie na Rusko, ale ani tento fakt neznamená to, že členské štáty aliancie sú jednotné a majú rovnaký názor na spoluprácu, alebo konflikt s Ruskom. Poukazujú na to, že viacerí vrcholoví politici únie kritizujú výsledky návštevy Borrella v Moskve a to preto, že Lavrov mu na rovinu povedal čo si v Kremli myslia o „rozprávkach“ o otrávení Navaľného a miešaní sa EÚ a USA do vnútorných záležitostí Ruska.

Podľa niektorých európskych politikov, Borrell nebol dostatočne kritický vo svojom vystúpení v Moskve a servítku odložil až po návrate do Bruselu, keď znova spustil tvrdú kritiku na Rusko. Viacerí európski analytici potvrdzujú, že mnohé členské štáty EÚ sa stále nevedia dohodnúť, ako sa majú správať voči Kremľu. Až tak ich nerozdeľujú politické postoje, ale skôr hospodárske záujmy, predovšetkým výstavba plynovodu Severný prúd-2. Niektoré média uvádzajú, že časť európskych politikov bola proti tomu, aby Borrell navštívil Moskvu, pretože im vyhovujú iba hádky s Ruskom a dohody, alebo rokovania s Moskvou odmietajú. Najagresívnejšie sú naladené pobaltské štáty a Poľsko.

Sergej Lavrov, ktorého v mnohých štátoch sveta považujú prakticky za vzor diplomata, stále častejšie „nediplomaticky“ kritizuje politiku EÚ. Aj počas návštevy Josepa Borrella obvinil európskych politikov z klamstiev v otázke „otrávenia“ Navaľného a označil EÚ za nespoľahlivého partnera, pretože nedodržiava dohody a stále sa chce iba hádať. Vyzval európskych politikov, aby konečne vzali rozum do hrsti, začali premýšľať a rokovať s Ruskom. Podotkol, že Moskva vždy vystupuje za dobré susedské vzťahy s EÚ, ale niektoré členské štáty únie sa chcú iba hádať a pokračovať v sankčnej vojne.

Josep Borrell po návrate z Moskvy radikálne pritvrdil svoju rétoriku a poslancom Európskeho parlamentu oznámil, že vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom panuje „hlboké rozčarovanie a rastúca nedôvera.“ Dodal, že Brusel bude rokovať o nasledujúcich krokoch únie, vrátane sankcií voči Rusku. Oznámil, že svoje návrhy predloží na zasadnutí ministrov zahraničia členských štátov Európskej únie 22. februára. Viacerí európski politici vyhlásili, že „Moskva zneužila návštevu Josepa Borrella, aby ponížila a urazila Európsku úniu.“

V podobnom duchu sa vyjadrila aj holandská socialistka Kati Piriová. Podľa jej názoru, výsledok návštevy bruselského ministra zahraničia mohol byť iný, ak by sa lídri EÚ dohodli na jednotnej a tvrdšej pozícii voči Rusku. Rovnakú pozíciu zaujal aj nemecký europoslanec z frakcie „zelených“ Reinhard Bütikofer, ktorý návštevu Borrella v Rusku označil za fiasko.

Viacerí analytici a média podotýkajú, že jednotnú pozíciu voči Rusku EÚ nezaujme ani v blízkej budúcnosti, pretože úniu trápia nezhody hlavne v otázke vzťahov s Moskvou a odlišnosť národných strategických a hospodárskych záujmov viacerých štátov únie. Za najzreteľnejší príklad označujú situáciu okolo výstavby plynovodu Severný prúd-2, keď dokonca jeden z najväčších kritikov Kremľa – Nemecko – žiada nemiešať „jablká a hrušky“ a sankcie v súvislosti s „otrávením“ Navaľného a „okupáciou“ Krymu, nechce spájať s otázkou výstavby plynovodu.

Média poukazujú na osobitnú politiku Paríža, keď prezident Emmanuel Macron síce tiež kritizuje Moskvu za „otrávenie“ Navaľného, ale žiada, aby Európska únia rokovala a predsa našla spoločnú reč s Ruskom. „Moskva vie, aké vzťahy chce mať s EÚ a tiež vie, aké vzťahy chce mať s každým jednotlivým členským štátom únie. Naopak EÚ a členské štáty únie nevedia, aký dialóg alebo vzťahy chcú mať s Ruskom,“ poukázala na rozpory v európskej politike zástupkyňa európskeho analytického centra Carnegie Judy Dempseyová.

Viacerí politici, napríkla aj člen Európskej rady pre zahraničné vzťahy Nicu Popescu, sa domnievajú, že EÚ dosiahne lepšie výsledky, ak bude viac útočiť na Rusko a zaujme agresívnejšiu pozíciu. Moldavský politik vyhlásil, že rovnako zmýšľajúci kolegovia navrhujú uskutočňovať tvrdší nátlak na Rusko, častejšie uvaľovať sankcie, zrušiť spoluprácu vo výstavbe Severného prúdu-2 a viac spolupracovať s krajinami susediacimi s Ruskom.

Kým pozícia Moskvy voči EÚ je absolútne jasná a zrozumiteľná, členské krajiny únie stále blúdia v džungli rozporov a nenávisti. Rusko chce spolupracovať s úniou a spoločne riešiť mnohé ťažké výzvy súčasnosti, ako napríklad pandémiu koronavírusu a tiež spolupracovať na významných hospodárskych projektoch, z ktorých by prospech mali všetky strany. Avšak „historická alergia“ voči Rusku, samotná existencia tejto krajiny, je príčinou odmietania nadväzovania dialógu a dobrých vzťahov s Ruskom. Kým ostatné štáty únie nevezmú rozum do hrsti a nedonútia kolegov, aby zmenili svoj agresívny a škodlivý postoj, vzťahy EÚ a Ruska sa nezlepšia a hádky budú pokračovať. Zmúdrie niekedy väčšina európskych politikov?

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Zdroje:

(1) EU chief’s Moscow humiliation is sign of bloc disunity on Russia, say experts, The Guardian, 11.2.2021

(2) Russia’s spat with EU puts relations into deep-freeze, Financial Times, 9.2.2021

(3) Borrell to propose sanctions after Russia ‚fiasco‘, Euobserver, 12.2.2021

(4) Borrell visit: no holds barred for Moscow? Eurotopics, 10.2.2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.