
Pri vypuknutí globálnej hospodárskej recesie sme si zvykli, že ekonomickí analytici porovnávajú jej negatívne dopady na obyvateľov v jednotlivých kontinentoch sveta, najčastejšie v prepade HDP. Ak ale chceme uskutočniť porovnanie v terajšom koronavírusovom období, nesmieme zabudnúť ani na počty zomrelých a s tým súvisiaci nárast rozpočtových deficitov, keďže pri odstraňovaní spomínaných problémov budú potrebné aj lacné peniaze. Pozrieme sa teda, ako v týchto v makroekonomických ukazovateľoch vyzerá porovnanie Európy a USA, ako aj dôvody vykazovaných rozdielov.
Nerovnomernosť vývoja ukazovateľov
Podľa počtu zomrelých na 100 tisíc obyvateľov je na tom starý kontinent lepšie, keď v minulom roku zomrelo 95 občanov, zatiaľ čo na druhej strane Atlantiku to bolo 135 občanov. V Európe sa nakazilo chorobou COVID-19 4,2 percenta obyvateľstva, zatiaľ čo v USA to bolo až 8,6 percenta, napriek prísnejším zdravotníckym opatreniam. Vlaňajší americký prepad HDP bol 3,5 percenta, zatiaľ čo EÚ vykazovala prepad 6,4 percenta, pritom nárast dlhu bol v USA dvojnásobne vyšší ako v EÚ. Prečo vykazujú obe mocnosti v prepade ich ekonomík také rozdiely
Samozrejme okrem údernosti ako sa koronavírus zahniezdil do štruktúry oboch ekonomík sú rozdiely v tom, že USA disponuje svetovou rezervnou menou, v ktorej sa uskutočňuje väčšina svetových obchodných transakcií, ako v prípade spoločnej meny euro. Tiež sú rozdiely v odvetvovej štruktúre a síce v podiele sektoru služieb, ktorých tržby závisia od fyzickej prítomnosti zákazníkov, čo v USA predstavuje na HDP podiel vyšší ako 75 percent, zatiaľ čo podiel tohto sektora v EÚ je pod 66 percentami. V tejto súvislosti treba povedať, že na starom kontinente sa v priebehu minulého roka pôvodne počítalo s prepadom HDP o takmer 10 percent, napokon sa podarilo aj z dôvodu obrovskej masy lacných peňazí z ECB a tiež fiškálnych stimulov od národných vláda, tento prepad znížiť už na prijateľných 6,5 percenta, čo napokon nie je zlá správa.
Projekty z nenávratných peňazí
Všetky členské krajiny únie budú s napätím očakávať, ako sa rozdelí balík peňazí z fondu obnovy v objem 750 miliárd eur, z ktorých takmer polovica pôjde na financovanie projektov zelenej ekonomiky a digitalizácie, ktoré sa do európskeho rozpočtu nemusia vracať. Podľa vopred známych kritérií sa najviac peňazí na spomínané účely dostane do najviac zadlžených členských štátov únie, ktorými sú Taliansko a Španielsko, čo sa však nepáči šetriacim štátom zo severu Európy a tak môžeme predpokladať, že schvaľovanie ich projektov v odborných komisiách Európskej komisie môže byť pod väčšou politickou kontrolou ostatných štátov únie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm