
Povinné testovanie na týždennej báze porušuje ľudské práva. Tvrdí to mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP). Podľa analýzy pravidiel, ktoré majú vstúpiť do platnosti od pondelka (8. 2.2021), zistil inštitút viacero možných porušení ľudských práv zo strany štátu. Ako TASR v nedeľu informoval riaditeľ inštitútu Peter Weisenbacher, plánujú sa obrátiť na Ústavný súd SR.
Zdôraznil, že dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je ich porušením. „Vláda a parlament môžu a robia správne, že niektoré práva a slobody obmedzujú. Obmedzovanie ľudských práv a slobôd však musí priamo súvisieť s účelom, teda bojom proti pandémii a musí rešpektovať integritu každej osoby,“ uviedol Weisenbacher.
IĽP podľa neho pripravuje ústavnú sťažnosť. Začalo tiež komunikovať s Európskym súdom pre ľudské práva. Zdôraznil, že predpisy sú v rozpore ako so zdravým rozumom, tak aj s Ústavou SR a sú prejavom svojvôle vlády.
Podľa programovej riaditeľky IĽP Aleny Krempaskej je zákaz pohybu v prírode či individuálnych športov pre osoby bez testu neadekvátnym a disproporčným zásahom do ľudských práv a slobôd. „Množstvo ľudí pracuje z domu alebo sú s deťmi, nemôžu teda nákazu ani teoreticky šíriť, a preto nejestvuje dôvod, prečo by sa mali zúčastniť na testovaní. Práve, naopak, účasť na testovaní ich potenciálnemu riziku nákazy vystavuje,“ povedala.
Právnička Andrea Salibová doplnila, že dobrovoľnosť znamená absenciu sankcie. Myslí si, že ak sa ľuďom, ktorí pracujú z domu, zakáže bez testu vychádzka do prírody, ide o trest. „Takéto opatrenie je plošné, disproporčné a podľa môjho názoru predstavuje neadekvátny zásah do ľudských práv a slobôd, a to aj v tejto pandemickej situácii,“ mieni.
Poukázala aj na nízku presnosť antigénových testov, ktorých výsledok môže podľa právničky dávať ľuďom bez príznakov falošný pocit, že sú negatívni, ich nemožno arbitrárne odlišovať od ľudí, ktorí sa na antigénovom teste nezúčastnili. „Je teda možné povedať, že vláda prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva SR porušuje ľudské práva,“ uzavrela.
Vydierať zamestnancov hrozbou prepustenia zo zamestnania v dôsledku neúčasti na nadchádzajúcom celoplošnom testovaní je zo strany zamestnávateľa protizákonné. Trestného činu sa dopúšťajú aj riadiaci pracovníci, ktorí takýto pokyn vykonávajú voči zamestnancom. Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú v súvislosti s množiacimi sa svedectvami o neštandardných praktikách niektorých firiem, ktorá mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv vypracovala.
“Ak sa zamestnanec rozhodne neabsolvovať dobrovoľné testy, nemôže sa z rozhodnutia vlády dostaviť do práce. Zamestnávateľ je v takomto prípade povinný to ospravedlniť a evidovať ako prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu pre plnenie občianskych povinností podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce. Zo strany zamestnávateľov je nezákonné zamestnancov k účasti na testoch donucovať pod hrozbou prepustenia alebo podmieňovať vyplatenie variabilných zložiek mzdy, dochádzkového bonusu, hospodárskych prémií či 13. či 14. platu účasťou na celoplošnom testovaní,” približuje Alena Krempaská.
Podľa jej slov organizácia dostala už desiatky podnetov ako zamestnávatelia, od regionálnych firiem až po nadnárodné korporácie, rôznymi spôsobmi vyvíjajú nátlak na zamestnancov. Ďalšie podnety podľa Krempaskej riešia odborové zväzy a iné mimovládne organizácie.
“Pri trestnom čine vydierania nejde len o vyhrážku násilím, ale aj vyhrážku pod hrozbou inej ťažkej ujmy. Podľa relevantnej judikatúry (rozhodnutie OS č. R 10/1979-I) možno za ťažkú ujmu považovať aj ujmu v rodinnom živote za situácie, kedy sa ujma ako tažká javí objektívne a keď ju napadnutý ako ťažkú ujmu pociťuje, pričom musí ísť o neoprávnenú vyhrážku. Vydieranie k účasti na teste, ktorý zamestnávateľ neorganizuje, podmienené hrozbou okamžitej straty zamestnania a príjmu počas koronakrízy tieto znaky napĺňa. Zároveň je dôležité si uvedomiť, že trestného činu sa dopúšťa konkrétna osoba, teda v tomto prípade aj riadiaci pracovník, napríklad vedúci prevádzky a fakt, že takýto pokyn získal od vedenia firmy, ho nevyviňuje. Firmy majú možnosť testovanie nariadiť a zabezpečiť na vlastné náklady,” vysvetlil JUDr. Daniel Grejták.
Právnik dodáva, že ak by sa nejakí zamestnávateľ predsa len uchýlil k prepusteniu z pracovného pomeru kvôli neúčasti na dobrovoľnom celoplošnom testovaní, zamestnanec má trvať na neplatnosti výpovede a obrátiť sa na súd, nakoľko tieto súdne procesy sú pre zamestnanca už oslobodené od poplatkov.
“Všetci chápeme, že celoplošné testovanie s tak krátkou časovou prípravou je mimoriadne zložité aj pre zamestnávateľov, pretože môže prísť k značnému výpadku pracovnej sily. Štát firmy žiadnym spôsobom finančne nepodporí, čím de facto prinútil firmy, aby samy posielali zamestnancov k testovaniu, aby predchádzali týmto výpadkom. Zamestnávatelia ale nemôžu sankcionovať zamestnancov za to, že sa správajú v súlade so zákonom. Ak hľadajú vinníka, tak to nie je najslabší článok tohto reťazca, ale vláda. Tá mala účasť na testovaní podmieňovať pozitívne a výpadky v práci finančne kompenzovať. Vyzývame zamestnávateľov, aby od praktík vydierania upustili a vládu, aby zabezpečila kompenzačné mechanizmy,” uzavrel riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher.
Zdroj: Povinné testovanie každý týždeň porušuje ľudské práva, Košice dnes, 8.2.2021
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]