Hlboko v 21. storočí zmenila nanotechnológia svet na nepoznanie. Bežný tovar dostať prakticky zadarmo z kompilátorov hmoty, priemysel vyrábajúci veci vystriedal priemysel zábavy. Zmizla televízia, nazývaná pasivízia, obrazová zábava je interaktívna. Reklamy vám popri jedení behajú po čínskych paličkách. Národné štáty zanikli, pod dozorom Celosvetového ekonomického protokolu bojujú o vplyv kmeňovo-firemné kultúry, z ktorých najmocnejšia je Nová Atlantída, fungujúca na princípoch viktoriánskeho Anglicka.

Taký je svet nanopunkovej biblie Diamantový vek autora Neala Stephensona, môj prvý kontakt s futuristickým svetom nanomateriálov s nanovlastnosťami. Nanopunk je podžáner sci-fi, podobný biopunku, zameraný na potenciálne využitie a hrozby nanotechnológie a obsahujúci temnejšie dystopické postavy než kyberpunk. Vo svojej knihe Stephenson vzdáva hold trom priekopníkom nanovedy: teoretickému fyzikovi Richardovi Feynmanovi (vízia „na dne je veľa priestoru“), autorovi knihy Motory stvorenia Ericovi Drexlerovi a počítačovému vedcovi Ralphovi Merklemu, jednému z vynálezcov kryptografie verejného kľúča.

Na pleciach týchto a ďalších nanoobrov stojí aj slovenský fyzik Štefan Luby so svojou knihou Pohľady do nanosveta. Luby bol 9 rokov riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV a 15 rokov predsedom SAV. Je viceprezidentom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu a autorom viac ako 400 vedeckých publikácií, 8 patentov a 10 kníh. Keďže Luby je v nanovýskume doma, dajme sa poučiť. „Na otázku, či sú nanotechnológie škodlivé, možno odpovedať protiotázkou: sú nôž, dynamit alebo alkohol škodlivé? Všetko je vecou použitia a zneužitia. Je tu však jeden významný rozdiel: nôž, alkohol a dynamit vidíme, ale nanočastice voľným okom nevidíme. Vzhľadom na obavy verejnosti vydala Európska komisia Kódex správania pre zodpovedný výskum v nanovedách a nanotechnológiách.

Dodržiavanie kódexu je dobrovoľné, ale dôrazne sa odporúča. Vzťahuje sa na všetky výskumné aktivity, ktoré sa zaoberajú látkou v rozmedzí 1 – 100 nanometrov (tisícina až desatina mikrometra). Pokrýva však iba nanoobjekty zámerne alebo neúmyselne vytvorené človekom. Prírodné nanoobjekty sú z rámca kódexu vylúčené,“ upozorňuje Luby v kapitole Sú nanotechnológie škodlivé? Dodáva, že obavy verejnosti vyvolávajú na jednej strane samostatne sa množiace nanosystémy, roboty vymykajúce sa kontrole, odľudštené bytosti, na druhej strane sú to biologické zbrane, jedovaté nanomateriály, výrobky nanoelektroniky – všadeprítomné senzory a kamery prepojené na počítače, v biológii „molekulárne nahí” pacienti, v kriminalistike utajené odtlačky prstov a podobne.

Prvú skupinu popularizoval Drexler vydaním knihy o tzv. asembleroch – zariadeniach schopných zhotovovať svoje vlastné kópie. Na druhej strane sú reálne hrozby, ktoré môžu využívať tajné služby, teroristi, môžu vyústiť do epidémií alebo ohrozenia súkromia. Častice sa dostávajú do organizmu vdychovaním, potravou, kontaktom s kožou. Hrozby spočívajú v mutagenite – schopnosti látky vyvolať zmenu genetickej informácie, genotoxicite – poškodení tejto informácie, s vyústením do karcinogenity – schopnosti vyvolať rast nádorov….

AUTOR: Karol Kardoš