S doterajšou šialenou menovou politikou začali centrálne banky po roku 2008, keď globálnu ekonomiku zasiahla finančná kríza z druhej strany Atlantiku. Pôvodne mala byť len dočasná, ale keďže väčšina účastníkov trhu reagovala pri devastačne nízkych úrokoch neustálym zadlžovaním a keď napokon prišla koronavírusová pandémia, ktorá ešte viac prispela k nárastu zadlžovania, nebudeme sa čudovať, že bude trvať navždy.

Mimoriadne kritická je situácia v náraste deficitu verejných rozpočtov, ktoré už niekde prekračujú aj ročné hospodárenie domácej ekonomiky. Že sa tým ohrozuje stabilita meny sa nepochybuje, keďže sa tak vysoké zadlženie predovšetkým južných štátov eurozóny nikdy nepodarí bez pomoci ostatných splatiť, čo pre nás ostatných nie je dobrá správa. Preto sa nečudujme, že ekonomika eurozóny sa vo všeobecnosti chápe ako dlhová, na financovaní ktorej sa budú podieľať všetci daňoví poplatníci.

Východisko z tejto situácie nevidia ani autority zo svetových medzinárodných finančných inštitúciách, dôkazom čoho je, že nevedia naštartovať infláciu ako dôvod pre zvyšovanie úrokov, nevie sa pomôcť sektorom ktoré bez fyzickej prítomnosti zákazníka sú na pokraji úpadku a takto by sme mohli pokračovať.

Riziko ekonomickej bubliny trvá

Najväčšiu „radosť“ z nízkych úrokových sadzieb majú komerčné banky. Z dôvodu klesajúceho úrokového rozdielu medzi úverovými a vkladovými úrokmi im síce klesá bankový zisk, ktorý ale nahradzujú každoročne vyššími bankovými poplatkami bez protestu klientov, ktorým napokon nič iné neostáva.

Ich najväčším problémom však je, aby čo najmenej peňazí nepresunuli na svoje účty v centrálnej banke, za ktoré platia „úrokové penále“. Zatiaľ sa banky neodvažujú uplatňovať záporné úrokové sadzby na sporiacich ani na termínovaných účtoch. Za peniaze uložené na nich sa neplatia bankové poplatky tak, ako keď sú peniaze na bežných účtoch.

Ale jedna banka si už „dovolila“ pri miliónových podnikových úložkách na bežnom účte, okrem bankových poplatkov „pýtať“ aj záporné úrokové sadzby. A tak firmy platia dvakrát bez toho, žeby s peniazmi podnikali. O tom, že ekonomika nie je v poriadku svedčí to, že medzi reálnou ekonomikou a kapitálovým trhom neexistuje žiadna väzba, čo vyvoláva oprávnené obavy zo vzniku bublín.

Čo to pre ekonomiku znamená, sme sa presvedčili pri vzniku realitnej bubliny v USA, s negatívnymi dôsledkami ktorej sme sa doteraz nevyrovnali.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.