V poslednom čase sme si zvykli, že koniec kalendárneho roka v politike obyčajne znamená takú malú uhorkovú sezónu. Politické súboje vystriedal zhon v nákupných centrách a ľudia si na nejaký týždeň či dva oddýchli od politiky. Minulý rok sa však nič také nekonalo, pretože 29. decembra politickou i mediálnou scénou prebleskla správa o údajnom samovražednom pokuse väzneného bývalého prezidenta policajného zboru generála Milana Lučanského.

Tragédia takto vysoko postaveného človeka vždy vyvolá veľkú pozornosť, ale pochybné okolnosti tejto kauzy z nej urobili minimálne mediálnu a politickú udalosť jesene až zimy 2020. Tragickej smrti generála Lučanského totiž predchádzalo dosiaľ nie celkom uspokojivo vysvetlené zranenie, ktoré utrpel v prešovskej väznici 9. decembra a údajne si ho privodil sám pri cvičení. O tom, že tento incident nebol banálny, svedčí aj prevoz generála Lučanského na špecializované pracovisko Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku a následná hospitalizácia vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Vráťme sa však k prapodstate celej kauzy.

Tú treba vidieť v extrémne neštandardnom spôsobe, akým fungujú orgány činné v trestnom konaní. Konkrétne na základe výpovedí takzvaných kajúcnikov ozbrojené komandá NAKA za hojnej asistencie vybraných médií zadržia desiatky osôb, zväčša bývalých špičiek polície, justície či prokuratúry s tým, že ich potom zavrú do najprísnejšej, takzvanej kolúznej väzby, kde sú obvinení takmer dokonale izolovaní od okolitého sveta a jediní, s kým majú dovolený kontakt, sú ich advokáti. No a aby aj tento styk bol čo najmenej častý, umiestnia nepohodlných obvinených čo najďalej od ich domova, aby si buď nemohli vybrať advokáta, ktorému dôverujú, alebo ich styk s advokátom bol čo najzriedkavejší. Potom už len čakajú, kým sa prejaví najslabšie ohnivko v reťazi s cieľom motivovať ho, aby „spievalo“ a potopilo čo najväčšie úlovky.

Perfídna na celej veci je však predovšetkým skutočnosť, že títo takzvaní kajúcnici majú na rováši často podstatne väčšie prehrešky než nimi obviňovaní podozriví. Len skutočne silné žalúdky môžu bez pohnutia sledovať, ako si skorumpovaný sudca Vladimír Sklenka pokojne chodí po slobode a okázalo užíva svoje korupčné peniaze. Zároveň je absurdné, aké bizarné obvinenia od kajúcnikov sú vyšetrovacie orgány ochotné prijať. Z takéhoto súdka je napríklad tvrdenie Moniky Jankovskej, že exminister Peter Žiga sa snažil ovplyvniť rozsudok v kauze Gabčíkovo. Údajne mal dať ako úplatok celých stotisíc eur, pričom v Slovenských elektrárňach nemal žiaden majetkový podiel a nijakým spôsobom nemohol z daného rozsudku osobne profitovať. Vráťme sa však ku generálovi Lučanskému….

AUTOR: Roman Michelko