„Блажен, кто видел этот мир в его минуты роковые.“

Fjodor Ťutčev

„Každý mierou svojho chápania pracuje pre seba, a mierou svojho nechápania v prospech toho, kto chápe viac.“

„Všetko sa deje najlepším možným spôsobom, v priamej závislosti od úrovne morálky všetkých aktérov toho-ktorého procesu.“

KSB

„Najhoršie ešte neprišlo. Počkajte, až Svedkovia Jehovovi zistia, že sme všetci doma...“ – pokus o vtip.

„Čo je, to už nie je...“

V. Orbán na TK s I. Matovičom pri otvorení mosta Komárno-Komárom a majúc na mysli slovenskú štátnosť.

 

Prológ

Rád by som svojich vážených čitateľov, spoluobčanov zo SR aj bratov z Čiech a Moravy, kolegov z vodaksb.eu a v súčasnosti ksbforum.eu, a taktiež celú našu mysliacu československú komunitu pozdravil v Novom Roku 2021 a poprial Vám veľa zdravia, životného optimizmu a lásky, ktorá, ako je známe, je všemeniaca a všeorganizujúca ľudská sila. Zachovajme preto navzdory všetkým príkoriam života lásku k Vlasti a k ľuďom, nohy v teple a hlavu v chládku. Prajem Vám, aby ste v sebe živili lásku a zvedavosť k tomuto ubolenému, ale prekrásnemu Svetu, aby ste sa stali FACTOR ET PROTECTOR VITAE na Zemi. Prajem Vám veľa nových zaujímavých a múdrych komentárov, nápadov a ideí. Boletusovi, Taurusovi, Popolvárovi, Atomovi a mnohým, mnohým ďalším prajem pevné nervy, rozum a silu. Prajem Vám, aby ste nevyhnutné otrasy, ktoré budú sprevádzať budúcnosť, vedeli správne vyhodnotiť a čeliť im každý na svojom malom ostrovčeku intelektuálnej slobody. Z miliónov kvapiek VODY, ako je známe, sa stáva more INFORMÁCIE, ktorá zmetie z našich národov duchovné otroctvo, do ktorého sme boli uvrhnutí po írečitom Novembri pričinením kolektívneho Západu v podobe tzv. Brzezinského „kultúrneho imperializmu“. Jeho agonicko-znetvorené, finálne štádium vidíme v súčasnom nastavení médií, ktoré Matoviča, alebo skôr jeho vládu ako celok ak nie ofukovali, tak len slabo hryzkali, zasadzujú sa za všetko „pokrokovo-progresívne“ v rámci agendy NWO, šíria tu COVID-ovú hystériu, uplatňujúc pritom fašistické zastrašovacie praktiky proti každému alternatívnemu názorovému prúdu v rámci „boja s dezinformáciami“. Cenzúra v mene demokracie, ako inak. Ba navyše, ako zisťujeme z prvej Ficovej tlačovky po návrate z dovolenky, existuje zjavná organizovaná (doplňte si adjektívum, trebárs na „Z“ – pozn.) mediálno-justičná skupina, s presahom na OČTK a PZ SR. Ak by to niekomu bolo málo, nedeľňajšia (17.1.2021) relácia „Pumpa“ s brilantným expozé ministerky Kolíkovej, ktorá v priamom prenose verejnoprávnej televízie obhajovala „samovraždu“ Lučanského, to zaklincovala.

Ešte výpovednejšia je v tomto zmysle skutočnosť, že 17. januára Naď s Matovičom, v reakcii na NE-pozvanie predstaviteľov OĽANO do nedeľňajších diskusných relácií, vyhlásili že – médiá uplatňujú cenzúru, nehľadajú pravdu, ale vytvárajú paralelnú realitu. Nuž, čo k tomu dodať, okrem snáď – blázon sa preriekne, aj pravdu vyriekne alebo Nech hnev jedných nespravodlivých požínajú druhí nespravodliví. Preto by som tej drzej Tódovej odporučil, aby Fica, ktorého tak nenávidí, niekedy aspoň počúvala a počula. Obzvlášť slová, ktoré vyslovil po voľbách – „Prehrali sme my, tretí sektor a médiá...“.

Želám Vám preto, priatelia, aby ste každý svojim štátotvorným a občiansky uvedomelým pôsobením pomáhali meniť informačné pole, vysvetľovali procesy riadenia ľuďom, napomáhali formovať jediný pre nás spásonosný vektor cieľov smerom k obnoveniu suverénneho Československa ako mierotvorného elementu v procese budovania mosta medzi Východom a Západom, faktoru ideologickej konvergencie medzi Nemeckom a Ruskom. Navyše je to fundamentálna otázka európskej bezpečnosti v kontexte odpisu USA od globálneho riadenia a v záujme čelenia globalistickým snahám o nastolenie nového Rakúsko-Uhorska. Treba pamätať, čo povedal R. Friedman v r. 2020, a totiž, že vo Východnej Európe, nárazníkovom pásme medzi Ruskom a Nemeckom, ktorá sa má stať a už stáva jednou z arén boja o budúcnosť, existujú dve úrovne konfliktogénnosti. Jednak sú východoeurópske štáty v opozícii k hodnotám LGBT a diktátu Eurokomisie, jednak sú aj proti Nemecku, súc vo vazalstve USA. Situácii dodáva na pikantnosti, že jediné národy v Strednej a Východnej Európe, kde má – napriek šialenej proatlantickej propagande - ruská koncepcia mierového spolužitia národov najväčšie ukotvenie, kde existuje najprogresívnejšia a sieťovo prepojená európska sociológia a analytika, je Slovensko a Česko. Ak má niekto pre takýto originálny globálno-politický krok, totiž budovanie MOSTA s postupnou vyhliadkou konvergencie Európy a Ruska do Euroázie (v protiklade k scenáru „atlantistov“ pásmo chaosu – pozn.), obzvlášť v situácií, kedy EÚ a inštitúty „atlantistov“ smerujú k zániku, kapacity a potenciál, tak sme to my. Globálne plány predpokladajú kardinálnu redukciu štátov, ktoré sa menia len na akési „účtovné podniky“, politických operátorov nadnárodnej korporatokracie v záujme globalistickej agendy. No a pre štáty, ktoré sú slabé (tzv. „failed states“) alebo ležia na konfliktogénnom styku záujmov veľmocí, to platí trojnásobne. Z logiky vecí teda jednoznačne vyplýva, že Slováci a Česi prežijú a zachovajú si svoju suverenitu IBA VTEDY, ak vytvoria novú ČSR. Treba sa pokúsiť o diplomatický prielom a zaistiť budúcemu štátnemu celku multilaterálne uznanú neutralitu. Musíme docieliť, aby na tom mali záujem všetci a aby bolo Rusko na našej strane. Presvedčiť, že obstojíme ako nové centrum koncentrácie ideologického riadenia globálneho významu. Nedovoľme im znovu z nás spraviť otrokov, nepokorme sa novému Mníchovu a Viedni. Ako vidíte, ide o otázky národnej slobody Čechov a Slovákov, o nič menej. Procesy v ČR a SR sú prepojené, o tom žiadne pochybnosti. Možno to na pohľad vyzerá, že tápam vo vzdušných zámkoch, veď na to bude treba výmenu elít, a s kádrami ako Korčok je to jednoducho nemysliteľné. Isteže, no ako ukážeme nižšie, k tej výmene elít príde a už aj dochádza. Otvára sa tu okno možností. Naše krajiny dnes potrebujú ľudí, ktorí vedia myslieť široko, hľadať hlboko a snívať veľkolepo. Ktorí sú schopní adekvátne popisovať podstatu procesov riadenia. A ktorí majú odvahu a česť. Viem, že naša Vlasť ich má dosť!

Priznám sa, že moja posledná trojdielna publikácia „O krajine, v ktorej sa nebudeme báť umierať...“, zostala v niečom akoby nedopovedaná, ba jej na pohľad široký tématický záber pôsobil snáď mierne chaotizujúco. V tejto publikácii len logicky dovŕšim to, čo bolo v predošlej sérii načrtnuté, a totiž chronologické zhodnotenie domácej politiky z pozícií KSB a globálneho riadenia, komentár k situácii v Smere ako jedinej suverenisticky orientovanej politickej sile, z toho vyplývajúcu prognózu plus, ako vždy, kontrovanie všeúrovňovému pôsobeniu GP na historicko-chronologickej priorite. Predošlú sériu som, žiaľbohu, nemohol dokončiť skôr, pretože som mal neodkladné pracovné povinnosti. Pokúsim sa preto zo-su-ma-ri-zo-vať  uplynulé obdobie a vyzdvihnúť veci, ktoré zostali mimo záujmu odbornej obce/diskusie a pritom predstavujú globálno-politicky významné indikátory-prediktory vývoja situácie. Akési čriepky do mozaiky.

Predtým sme hovorili o Svete a Európe, COVIDE a Bielorusku, šansónoch a genocídach (medzičasom bol totiž vo Francúzsku dolapený a poslaný do Haagu jeden z predpokladaných vinníkov genocídy v Rwande, majiteľ istej TV stanice, ktorému sa pripisuje vina za nenávistnú proti-Tutsiovskú propagandu a militarizáciu obyvateľov, pozri viac - - 26.10.2020), tentokrát pohovoríme o nás... A keď už som spomínal v predchádzajúcej štúdii ten bejrútsky/libanonský výbuch (11.8.2020), jeho príčinno-následnú previazanosť s požiarom v Nantes 18.7.2020 (pozri naše pretlmočenie globálno-politických následkov požiaru v prorockej balade Barbary – pozn.), ktorý založil Rwanďan v deň víťazstva RPF v občianskej vojne (18.7.1993), podotknem opätovne, že išlo o veľmi významný, brutálny riadiaci manéver, ktorý na úrovni symbolizmu tzv. druhej významovej rady vlastne maľuje projektovo-konštrukčnú budúcnosť Európy, ako by to pravdepodobne chcel anglo-sionistický močiar. A totiž, v stredoveku a dokonca aj počas „dlhého“ XVI. stor.n.l. sa pojem Libanon vcelku opodstatnene mohol vzťahovať na väčšinu súčasnej Európy. *

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - --- - - - - - - - - - - - - -

Poznámka *:

V prenesenom význame totiž „Libanon“ môže znamenať „Bielu“ krajinu (viď rieka Elbe-Labe), zatiaľ čo v nami spomínanom období tým mohla byť označovaná tzv. „Biela Rus“, B-Rusko alebo P-Rusko (viď B-RUSel, koreň BRS), tiež SRB-sko(viď lužickí SRBI, francúzske Sevres a i.), keďže Bielorusi sami seba nazývajú Sjabry. V ruskej historickej tradícii zase Biela Rus bola synonymom k pojmu „Litva“. Litovské veľkokniežatstvo bolo vo svojej väčšine pravoslávny štát, aj jeho ústava bola napísaná po-rusky. Po fúzii s Poľskom sa však v pravoslávnej tradícii XVI. storočia a neskôr ukotvil pojem „Litva“ aj v zmysle „krajina Latínov“, čiže „latinskú“ Európu alebo tú časť, ktorá je podriadená pápežovi. Hovorilo sa jej ešte aj LIVÓNIA (Liwonien, LIBANON – pozn.). Napr. tajomstvami opradená Livónska vojna Ivana „Hrozného“ nebola – vo svetle „Novej Chronológie“ - konfliktom medzi Moskovským veľkokniežatstvom a akýmsi vetrom bičovaným kúskom piesku na baltickom pobreží, ale vojnou ruského cára s celou Reformačnou Európou – Livóniou/Libanonom. Súčasná etno-, geo- & historická lokalizácia a národnostná sebaidentifikácia Litvy a Litovcov je výsledkom práce nemeckej a západných rozviedok, nič viac a nič menej. Už chápete, prečo je história II. priorita riadenia?

Naopak, v užšom zmysle Litva alebo LOTRINSKO (Lotharingen – nem.) môže znamenať „kráľovstvo LOT-a“ (Loth + Regni), t.j. biblického proroka, svedka pohromy Sodomy a Gomory, ktoré, ako sme ukázali, sa nachádzali na brehu Balatonského jazera. (

V skutočnosti sú po Európe roztrúsené desiatky toponymov v rôznych krajinách, ktoré sú tak alebo inak odvodené od etymologického koreňa B/P-RS, nehovoriac už o iných (napr. KAS, KUS, VLK – Valkovia, Vlachovia, Fragi; TRN (Troja(n) či TRT(Tartár alebo Tatár), BRG/VRG (Burgovia či Vagrovia, t.j. Uhri) – pozn.). Srdečný pozdrav do belgických Brugges a Waregem! Nehovoriac o francúzskom Carcassone  Veru tak, ešte v XVII. storočí sa v Európe široko využívala poľština, ktorá mala s vtedajšou ruštinou oveľa viac podobného, než je tomu dnes. Pozri, napríklad, lotrinskú metropolu Nancy a jej hlavné námestie – place Stanislas.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - --- - - - - - - - - - - - - -

Z pohľadu globálneho riadenia preto v prípade Libanonu mohlo ísť o „sakrálny akt“, istý spúšťač ďalekosiahlych riadiacich procesov, ktoré majú Európu – LIBANON (niekdajšiu Bielu RUS/Litvu, LIVÓNIU – pozn.) – nechať vybuchnúť. Ale aby sme zas neboli takí pochmúrni, spomeňte si, ktorá budova v bezprostrednej blízkosti od epicentra výbuchu v bejrútskom prístave ako jediná široko-ďaleko zostala, napriek značným škodám, neporušene stáť? Československá obilná sýpka. Symbolika nepustí. Ako som už spomínal – Boh potrebuje Česko aj Slovensko. A teraz už konkrétne k veci.

 

Čriepky do mozaiky.

Ruské koleso v Bratislave.

Začiatkom júla minulého roka sa v jedno pekné ráno obyvatelia Prešporka, žijúci neďaleko Rázusovho a Vajanského nábrežia, pri Carltone, a Filharmónii, nemohli vynačudovať. Na nábreží, prakticky hneď vedľa Dunaja, sťa päsť na oko im z ničoho nič vyrástlo 30-metrové vyhliadkové ruské koleso. Stáť tam malo do 30. septembra, zhruba tri mesiace. Akože, povedali si zrejme niektorí starí Prešporáci, nič proti kolesám, veď kedysi aj bývalo podobné... Na druhej strane rieky, neďaleko od Sada Janka Kráľa, kde býval zábavný park a verejné atrakcie. Umiestniť vyhliadkové koleso tam by bolo bývalo logické. Čo však logické nebolo, bolo jeho náhle, poriadne neoddiskutované postavenie na nábreží, neďaleko od električiek. No, vraj bola vyhlásená anketa a dokonca ľudia za nápad aj zahlasovali, ale na facebooku sa strhla búrlivá diskusia. Ono to skutočne aj bolo moc krikľavé, celý obraz priam bil do očí svojou nezvyčajnosťou. Ok, nechajme zatiaľ stranou oficiálne vysvetlenie v podaní Starého Mesta, že vraj tým chceli v období korony a obmedzenia turizmu podporiť cestovný ruch, kultúrne leto a kompenzovať výpadky príjmov mestskej časti kvôli pandémii. Proste Staré Mesto všetkých uzemnilo a možné námietky odbilo vysvetlením, že – parafrázujem – „Áno, chápeme, že je to divné. Chápeme, že je to náhle a nevydiskutované, že Vás to obmedzuje. Ale viete, čo? Je to tam, lebo sme povedali, že tam bude. A bude to tam, pretože to tak chceme. A ak s tým máte problémy, sťažujte sa na lampárni. Nám je to fuk...“ Snáď len trochu doplním - postavenie toho RUSKÉHO kolesa, občania, bolo naordinované z takej úrovne, že to bola ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť. Nič viac, nič menej.

Takéto udalosti zriedkakedy bývajú náhodné. Vyslovím zatiaľ hypotézu, na ktorú sa neskôr v texte budem odvolávať, a totiž, že to bol globálno-politický signál, že na Slovensku víťazí ruská koncepcia organizácie sveta (miroustrojstva – pozn.), ktorá sa najzreteľnejšie vyjadrila v tom, že sa nenaplnil plán Pellegriniho pučistov, ktorým sa v júni nepodarilo odpísať Fica a ovládnuť Smer, že nezískali voličskú základňu strany a sympatie ľudí na svoju stranu, že do svojej strany následne stiahli najkompromitovanejšie smerácke kádre, a že Fico is still a force to be reckoned with. Lebo ten práveže pracuje v matrici RUSKÉHO sveta. K Pelleho odchodu zo Smeru došlo 10. Júna, t.j. cca tri týždne pred tým ruským kolesom. To preto mu médiá robia nebývalé PR, lebo jeho úlohou bude zrejme loviť v tradične pravičiarskom močiari. Jadro voličov Smeru zostalo pri Ficovi, zrada je zrada, a preto by som výskumom verejnej mienky neveril už len z podstaty (vraj Smer nejakých 6-7 pc, uhm...). Čo sa babe prisnilo pri vykladaní pasiansu... Keď Fico hovorí, že ašpiruje so Smerom na 15 pc, tak tým vlastne len nepriamo naznačuje, koľko hlasov už teraz REÁLNE má. 

• Porovnaj s interview M. Žbirku pre „Zem a Vek“, čo znamená, že budúcnosť a víťazstvo v informačnej vojne tak či onak bude za alternatívou. Žbirka, či už to chce, alebo nechce, je ikona slovenského močiara. Spomeňte si, ako sa na premietanie filmu „Meky“ zbehla celá bratislavská smotánka na čele s Lajčákom. A zrazu taká zrada, Meky! No a Bárdy s jeho Aktualitami si tými stupídnymi statusmi „Fico je Arab, aj Matovič je Arab“ akurát privolávajú osud Charlie Hebdo.

 

Úspech slovenského „Idiota“

Slovenský krátkometrážny, devätnásťminútový film „Idiot“, pôvodne čerpajúci námet z rovnomenného románu F. M. Dostojevského, vytvorený košickým scenáristom a režisérom Dušanom Davidovom a animátorom Martinom Kolčakom, zaznamenal – k úprimnému prekvapeniu autorov – celosvetový, globálny úspech. Film v humornej forme s elementami grotesque noir vykresľuje úradníka strednej úrovne, ktorý je dobromyseľný, srdečný a úprimný, vždy ochotný poskytnúť nezištnú pomoc, a preto ho jeho kolegovia využívajú, zneužívajú, jazdia na ňom. Od dobroty na žebrotu, takpovediac. Kolegom pripadá ako naivný idiot, ktorého altruistické vlastnosti mu znemožňujú realizovať sa vo svete, kde je človek človeku vlkom. Autori tvrdia, že v dnešnej dobe by každý z nás mal mať v sebe kúsok „idiota“, tej skutočnej človečiny, doplniac, že pôvodne plánovali len vytvoriť malú grotesku, z ktorej sa však neskôr zrodila spoločenská satira. Krátky snímok najprv autorská skupina vytvárala svojpomocne, ale po istej dobe dostali dotáciu od Audiovizuálneho fondu. Hoci na Slovensku snímok ešte nebol premietaný, vo svete dosiahol priam fenomenálny úspech. Odštartovala to prémia na Indo Global Film Festivale v Mumbaji, neskôr prvá cena na filmovom festivale Accolade Global v San Diegu. Najväčšie prekvapenie však autorov len čakalo. A totiž, keď snímok premietali v San Diegu, vyžiadali si ho v Hollywoode, kde mu bola udelená cena za najlepší hororový film roka v rámci tzv. Blood Horror Festivalu.

Táto udalosť má veľmi výpovednú druhú významovú radu, a totiž – slovenský „Idiot“ sa stáva slávnym po celom svete a získa cenu za najlepší horor roka. V Hollywoode na BLOOD HORROR festivale. Doplňte si do toho vzorca, KTO je svetovo najznámejší slovenský IDIOT, koho je Hollywood hlasnou trúbou (anglo-sionisti aj globalisti – pozn.) a máte vymaľované. Ten čierny, akoby smútočno-pohrebný závoj v tvare Slovenska, ktoré mala naša P-Residentka na svojej hlave (CAPUT – lat.), nám zase dokresľuje, o aký horor sa tu naši mocipáni usilujú. Last, but not least – mená „tvorcov Idiota“, t.j. tých, ktorí akoby „stoja za úspechom Mat..., pardon – „Idiota““. Režisér, alebo bábkár, tvorca plánu či „pán za oponou“ sa volá Davidov. GP, hrá na úrovni stratégie. Naopak animátor, alebo ten, kto „vdýchne do Idiota život“, kto podrobne vykresľuje každý obrázok, alebo na taktickej úrovni plánuje „Idiotovu“ činnosť, sa volá Kolčak. Všetci takého jedného poznáme ako jedného z „taktikov“ občianskej vojny v Rusku. Dotaktizoval sa, chudák. Každopádne, film bol premietaný v USA, Indii, Austrálii, Venezuele, Peru, Bolívii, Holandsku, Taliansku či na Filipínach (t.j. všade tam už vedia, aký Blood&Horror tento „Idiot“ prinesie – pozn.), na Slovensku ešte premietaný nebol. Má sa tak stať v roku 2021, akonáhle to okolnosti dovolia. Zostáva teda otázka, kedy ten horor začne byť „krvavý“.

 

KUVYT

Obávam sa, že čoskoro. Vlastne, zostalo nám niečo okolo troch týždňov. Pýtate sa, odkiaľ to viem? Nech sa páči, druhá čriepka do mozaiky. V Bratislave bol nedávno na Rázusovom nábreží, neďaleko od miesta, kde bolo do polovice októbra vyhliadkové ruské koleso, umiestnený zvláštny paškvil z dielne „umelca“ Luba Mikle s názvom KUVYT. Jedná sa o kockové kontajnery s priezormi v tvare základných geometrických elementov – trojuholníka, kruhu, štvorca a kosoštvorca – ktoré sa pred ich inštaláciou pri Propelleri nachádzali v rôznych častiach Starého Mesta. V druhej etape, približne od 5.10.2020 ste ich mohli vidieť na nábreží Dunaja ako sústavu za sebou umiestnených jednotiek. Tesne pred Vianocami všetky kontajnery poskladali do tvaru trojrozmernej hviezdy, ktorá vyzerá takto ( Aj v tomto prípade ide o delegáciu významnej riadiacej informácie druhej významovej rady, presne ako s „Idiotom“. Pretože KUVYT, ktorý médiá vykresľujú ako „hviezdu“, akúsi neškodnú fantazmagóriu vyšinutého umelca, symbolizujúcu vraj podľa neho „zjednotenie v boji s COVID-om“ (akože slovná hračka COVID – KUVYT...), má hneď dva vedľajšie významy, pričom jeden z oblasti vojenčiny.

Ak už sa máme hrať so slovíčkami, KUVYT znie podobne francúzskemu pojmu CUVETTE, čo označuje prednostne výklenok lichobežníkovej formy pozdĺž bočnice automobilovej alebo železničnej cesty pre zhromažďovanie a odtok vody. Vo vojenskej terminológii zase CUVETTE znamená kanál, napustený vodou, ktorý sa ťahá po dne hradného valu. Prečo som presvedčený, že význam bratislavskej inštalácie má práve vojensko-politické konotácie? Ak sa naň pozorne pozriete, tak táto „hviezda“ veľmi pripomína oceľové protitankové zátarasy, zložné z troch tyčí, poskladaných kolmo navzájom, aké mnohí poznajú z vojnových obrázkov. Otázka znie, prečo a kedy sa niekde stavajú protitankové zátarasy? Len v prípade, kedy hrozí bezprostredné vojnové nebezpečenstvo. Ako hlási tlačová správa, KUVYT bude na Rázusovom nábreží stáť do Valentína. Takže preto hovorím, že máme niečo okolo troch týždňov.

Skôr, než začnete paušálne zavrhovať moje „fantazmagórie“ ako nereálne, prečítajte si ďalšiu čriepku do mozaiky, a totiž vyhlásenie nemeckej ministerky obrany Annegret Kramp-Karrenbauerovej z 2.11.2020 minulého roku, kedy ešte ako Merkelovej protežé a sľubná potenciálna šéfka vládnej CDU (ktorou sa, chvalabohu, nestala – pozn.) v kontexte amerických volieb prezentovala také odporné divadlo pokory a poddanosti Anglosasom paralelne s militaristicko-revanšistickou rétorikou, aké sa len tak nevidí. Spolu s  prejavením ochoty úplne sa oddať do Bidenovho senilného náručia a zadupať do prachu akékoľvek úvahy „strategickej autonómii“ Európy, totiž táto pani argumentovala, že inej cesty, okrem maximálneho posilnenia transatlantizmu, pre Európu niet, ba čo viac, že posledná musí v tomto záujme prejaviť vôľu a akcieschopnosť, predovšetkým v oblasti zvyšovania vojenských kapacít (vrátane nukleárnych, čo je v rozpore so zmluvou o nešírení ZHN – pozn.), a SILOU riešiť konflikty v Baltskom a Čiernom mori, a taktiež Strednej a Východnej Európe. To máte tak, keď sú ženy ministerky obrany a gynekologičky predsedkyne Eurokomisie...

Ako sa na to tak pozerám, náš močiar spolu s „patriotmi“ robia také nadčasy, že Nemci sa ani nebudú musieť unúvať, našinci sa vytrvale snažia samostatne ponoriť krajinu do občianskej vojny, ktorá asi bude následne pacifikovaná zásahom Maďarov pod patronátom Nemcov a Rakúšanov, hrozí nám Viedenská arbitráž v lepšom, a zničenie krajiny v horšom prípade. Alebo obidvoje. Veď Matovič otvorene nahrával minulý rok maďarskej iredente, keď s maďarskými politikmi na bratislavskom hrade v uzatvorenom režime diskutoval o „novej optike“, skrz ktorú vraj treba pozerať na Trianon. Nik z našich potentátov a mediálnych „expertov“ si, ako vždy, nič neuvedomuje, a pracuje len v rámci svojej obmedzenej matrice chápania. Veď táto situácia predsa nie je nová, vlastizrada je všade naokolo. V skutočnosti sme 17. novembra len zásahom vyššej moci neskĺzli do krviprelievania. Všetko bolo totiž dokonale pripravené, ľudia vyhecovaní k tomu, aby na 31. výročie „Nežnej“ znovu uvrhli krajinu do chaosu, a vlastnými rukami povalili štátnosť. „Patrioti“ si tu išli na antimatovičovskej vlne hrdlo vykričať. Vtedy sa nám to prepieklo len tak-tak, vďaka pár publikáciám, ktoré upozorňovali na toto eminentné nebezpečie, a predovšetkým vďaka tomu, že globalisti z najvyššej úrovne vtedy schladili vlastizradný zápal nášho močiara. O čom hovorím?

 

Výročie „N“-ovembra. Balkánska hranica.

17.11.2020 sa chystal naslovovzatý Majdan podľa ukrajinského scenára, existoval zrejme nejaký plán, rozbuška, potenciálne mohlo dôjsť (ak už používame tie ukrajinské analógie, pričom zaslúžene – pozn.!) k streľbe cudzích snajperov a sakrálnej obete, ktorá mala vyprovokovať „patriotickými“ médiami zvolávaný DAV na jednej, a bezpečnostných zložiek na druhej strane do vzájomných bitiek a potýčiek. Avšak stalo sa, čo nikto neočakával. 9.11. Trump odvolal vtedajšieho ministra obrany Jamesa Mattisa a vymenoval jeho nástupcu – Christophera Millera. Táto nečakaná kádrová výmena znamenala pozastavenie plánovaných akcií, medzi ktoré BEZPOCHYBY patrila aj akcia tajných služieb na strechách či v izbách domov, lemujúcich Hodžovo námestie, Palisády a Parlament. Hoci pripúšťam, že ju močiar mohol chcieť rozbehnúť na vlastnú päsť, a GP tak nezostalo nič iné, než zavolať na pomoc ruský či iný nešpecifikovaný specnaz. Ak mali globalisti informácie o tom, kde, čo a kedy sa chystá, stačilo vyslať tím, ktorý týchto ukrajinských Gruzíncov potichu poslal do večných lovíšť. We cannot know. On the contrary, we pretty well know the following.

Po tom, ako bolo neutralizované nebezpečenstvo z nadnárodnej úrovne, zostalo GP už len DôRAZNE varovať našich domácich fašounov. Aby, obrazne povedané, udržali psov na uzde. O čom hovorím?

TV JOJ totiž zanedlho pred Dňom D (17.11), v sobotu 14.11 vo večernom prime-time premietal zaujímavý film „Balkánska hranica“. Sám som ten film dlho hľadal na ruskom internete, podobne ako stále nedokončený (ktovie, prečo – pozn.) film o Stalingradskej bitke „321. sibírska divízia“. Bezúspešne. A tu zrazu taký darček. Samo sebou, že som ho kukol celý, čo bolo náročné, pretože ani nie dvojhodinový vojnový film o agresii NATO v Juhoslávii roku 1999 v rusko-srbskej koprodukcii bol tak hojne preriedený reklamami, že trval od ôsmej hodiny takmer do polnoci. Očividne tak chcel konkrétny človek z JOJ-ky, v ktorého kompetencii bolo povoliť premietanie takéhoto pre naše pomery neortodoxného, neprípustného filmu, ukázať svojim londýnskym pánom, že reku – prepáčte, neviem, čo sa to deje, dostal som príkaz ZHORA pustiť túto „ruskú propagandu“, ale ja za nič nemôžem, vidíte, aký som Vám oddaný, urobil som všetko pre to, aby ho ľudia prestali chcieť pozerať. Isteže, otrocká podstata sa nezaprie, rovnako ako idiotizmus konkrétneho JOJ-kára, ktorý si snáď myslel, že ten film je adresovaný divákom. Vôbec nie, alebo skôr, zďaleka nie v prvom rade. Tento film, osnovaný na reálnych udalostiach z Kosovskej Slatiny, vykresľujúci s krišťáľovou jasnosťou zločinnú podstatu vtedajších udalostí a spojenectvo NATO a Európy s albánskou mafiou v rámci obchodu s drogami a ľudskými orgánmi, skutočne musel pre konkrétneho JOJ-kára byť šokom, veď Rusi sú v ňom hrdinovia, Srbi obete genocídy a NATO, Albanci a Západ – biologický odpad ľudstva. Ako to, že ten film pustili, veď je to skutočne v dnešnej dobe neslýchané??!! Ešte neslýchanejšie bolo MŔTVOLNÉ TICHO všetkých našich euroatlantických horlivcov, pre ktorých také niečo je jednoducho svätokrádež. Akí Srbi, akí Rusi, prosím Vás? Veď Západ, stojaci na „správnej“ strane dejín, len šíril demokraciu zhadzovaním tisícov ton munície s ochudobneným uránom na CIVILNé objekty, veď išlo predsa o humanitárne bombardovanie... Alebo nie?

Skutočnosť je taká, že práve premietanie tohto filmu bolo force majeure, zásah vyššej moci, VÝSTRAHA slovenskej periférii anglo-sionistického močiara, ktorá vtedy, v 1999, oduševnene podporovala tento vojnový zločin, a ktorej politické klony dnes dirigujú náš štát. Takým, ako Dzurinda a Mikloš, s ich ukrajinským know-how a statusom tieňových poradcov vlády. A aby mala táto výstraha náležitý efekt, bola doplnená vyhláseniami Naďa a Mikulca z nasledujúcich dní, v ktorých explicitne varovali, že nezaváhajú proti demonštrantom použiť silu. Na jednej strane išlo o vyzradenie ich plánov, na strane druhej o výstrahu DAV-u, ktorý, chvalabohu, nebol taký veľký, ako mnohí očakávali. Jednalo sa vlastne o vypustenie ventilu spoločenského tlaku v Mikulcovom a Naďovom prevedení, resp. definitívne odpísanie scenára „občianskej vojny“, keďže vyzradený plán je zmarený plán. Korunkou toho celého bolo, keď na samotnej demonštrácii pred Parlamentom potom následne Fico osobne, symbolicky a odvážne vyhlásil, že ZVOLÁVAŤ DEMONŠTRÁCIE JE NEZMYSEL, pretože Matovič na ľudí pošle ozbrojené zložky, a že jedinou cestou k suverenite je REFERENDUM. Skutočnosť, že v osudový deň nedošlo k ničomu horšiemu, je skutočne zásahom Božej milosti, a ďakujem v srdci všetkým zúčastneným aj policajtom, že nikomu adrenalín nepomútil mozog a nerupli nervy, že to zostalo len pri tom, pri čom to ostalo. Pán Harabin, ak chcete svoje hnutie zachrániť, pri najbližšom Vami plánovanom proteste sa nevyhnutne musíte s policajtmi pobiť, tancovačkami a teatrálnym zatknutím to už neuhráte (.....) Btw, všimli ste si, ako často toto slovo REFERENDUM omieľajú naši mainstreamoví či dokonca „patriotickí“ novinári? Ani ja som si nič nevšimol, všakže, ticho po pěšine, Honzíku. Ak teda nepočítame tento darček -

Toto všeobecné sprisahanie mlčanlivosti o referende platilo do prvého Ficovho vystúpenia po príchode z dovolenky. Ak udalosti pôjdu bárs aj v ním zadanom tempe ďalej, s menšími či väčšími obštrukciami zo strany junty (Naďove vyhlásenia, že chce trestne stíhať zber podpisov počas testovania alebo Pelleho pokus o diskreditáciu referenda – pozn.), potom, ako Fico povedal, sa do konca leta vyrieši otázka riadneho, demokratického vypísania nových parlamentných volieb. T.j. prejde referendum. A preto treba urobiť Majdan č. II (z pohľadu slov. elít) alebo občiansku vojnu (z pohľadu periférie „močiara“), aby o budúcnosti Slovenska nerozhodol demokraticky národ, ale elity. A pritom posledné majú istú VIERU v to, že národ sa nezmobilizuje a že im ich prípadné brutálne manévre prejdú. Pozrite sa naokolo a posúďte, koľko ľudí vie adekvátne zhodnotiť procesy riadenia. Je tu ešte navyše jedna drobnosť.

Nie tak dávno prebehlo v obci Kunerad, 20 km od Žiliny, miestne referendum o odvolaní starostky, ktorá mimochodom je zo strany Magora Itoviča. Kunerad, to je tá obec, v ktorej dvakrát do tla vyhorel klenot štátnej architektúry – tamojší neorenesančný lovecký zámok, ktorý prevádzkovali a vlastnili rajeckoteplické kúpele. No ale nová doba a vôňa veľkých peňazí, nezávisle od morálky, si vyžiadali svoju daň. Každopádne, iniciatívna skupina občanov vyzbierala podpisy na odvolanie starostky, lebo ju podozrievala zo sprenevery verejných fondov, zo zneužívania právomocí a pochybenia pri verejnom obstarávaní nájomných bytov. Na referendum prišlo 39 % voličov z požadovaných 50 %. BOL TO globalistami schválený TEST slovenského infopoľa. Organizátori neskôr povedali, že 39 % je pekné číslo, keby bol súboj férový, určite by ich prišlo viac, a že 94 % z tých, čo hlasovali, bolo jednoznačne proti zotrvaniu starostky M. Kaveckej v úrade. Každopádne, podnety na OČTK v jej súvislosti vraj boli podané a sú v štádiu prešetrovania. (