Ako sa ukázalo, koniec politického roku 2020 je na slovenskej politickej scéne viac než turbulentný. Najprv koalícia na poslednú chvíľu zistila, že za normálnych okolností nedisponuje deväťdesiatimi hlasmi na prijatie ústavného zákona, ktorý by jej umožnil predlženie núdzového stavu. V snahe presadiť tento zákon ignorovala všetky pravidlá. Zároveň v snahe ohýbať pravidlá podľa aktuálnej politickej potreby vždy nápomocný hlavný hygienik Ján Mikas vydal škandalóznu vyhlášku, vďaka ktorej sa mohli na hlasovaní v parlamente zúčastniť aj infekční poslanci. Nasledovalo bizarné hlasovanie, keď časť poslancov bola za igelitovou „stenou“, ale cieľ sa podaril! Ústavný zákon bol odsúhlasený. Pritom stačilo prejaviť elementárnu mieru politickej kultúry a po istých úpravách bola časť opozície ochotná zákon podporiť.

Každopádne toto politické intermezzo zatienila udalosť politicky rádovo vyššej výbušnosti. Samovražda policajného generála Milana Lučanského v kolúznej väzbe je naozaj škandál toho najvyššieho rangu. Táto udalosť je o to tristnejšia, že po jeho nedávnom „úraze" každý predpokladal, že ho budú strážiť ako oko v hlave!

V tejto chvíli nie je namieste klásť si otázku, komu jeho čin najviac pomôže či poškodí, niet však pochýb o tom, že ak by sa niečo podobné stalo predchádzajúcej garnitúre, tak vtedajšia opozícia by mala plné ústa policajnej brutality, masívneho psychologického nátlaku, lietali by reči o brachiálnej moci, o diktátorskom režime.

To, čo sa stalo, je fatálne zlyhanie celého reťazca súčasnej moci. Nakoniec, prvé vyvodzovanie „politickej“ zodpovednosti už nastalo. V súvislosti s týmto incidentom, a zrejme aj s cieľom zachrániť ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej post, generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Milan Ivan po dohode s ministerkou Kolíkovou abdikoval. Iste, toto bolo to najnižšie politické minimum, ktoré môže zachrániť ministerke spravodlivosti jej stoličku. Druhá vec je, či bola zodpovednosť naozaj vyvodená voči tomu, kto nesie na celom incidente naozaj najväčšiu zodpovednosť.

Dá sa predpokladať, že opoziční poslanci budú iniciovať hĺbkový poslanecký prieskum vo väznici v Prešove a aj na ministerstve spravodlivosti. Ak súčasná koalícia prieskum znemožní, tak to bude prejav extrémnej politickej arogancie a opozícii neostane nič iné, ako zvolať ľudí do ulíc, a to bez ohľadu na to či je alebo nie je núdzový stav.

Bez pozornosti by nemala uniknúť ani informácia, že ihneď po incidente do Prešova odcestoval novozvolený generálny prokurátor Maroš Žilinka. Iste sa chce dozvedieť, čo bolo v spise Milana Lučanského, a hlavne, kto svedčil a čo mal za to sľúbené. Podľa už zverejnených informácií vec dozoroval dlhoročný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel. Ak sa preukáže, že väčšina obvinení bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského stála na nekonkrétnych a nepriamych tvrdeniach „kajúcnikov", napríklad Moniky Jankovskej, Vladimíra Sklenku či elitného expolicajta Ľudovíta Makóa a im podobných, škandál dostane novú a podstatne vyššiu dimenziu, ktorá môže prerásť až do hlbokej politickej krízy. Nepredbiehajme však.

Zatiaľ sme svedkami priam facebookovej smršte. Strana HLAS-SD vyzvala ministerku Máriu Kolíkovú k abdikácii. K tejto nešťastnej udalosti sa vyjadrili predseda Smeru Robert Fico, ale aj jeho podpredsedovia Ľuboš Blaha a Ladislav Kamenický, europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, politický analytik Ján Baránek. Sústrasť rodine vyslovila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Reagoval dokonca aj premiér Igor Matovič. Dikcia jeho statusu síce vôbec neodpovedá jeho naturelu, takže to asi písal niekto z jeho tímu, paradoxne však vyzýva opozíciu, aby nezneužívala túto tragédiu. Od človeka, ktorý najviac „tancoval“ na hrobe Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a najviac rozdúchaval planene nenávisti voči vtedajšej vládnej garnitúre vskutku prekvapivý apel. Svedčí však o tom, že ak nie on sám, aspoň jeho okolie si plne uvedomuje politickú výbušnosť tejto situácie.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.