Podľa narastajúcej miery zadlžovania domácností na Slovensku, nie je žiadna koronavírusová pandémia, ktorej dôsledkom je recesia ekonomiky. Samozrejme, že menej sa požičiavajú peniaze na nové autá, dovolenky, ale posledné údaje z Národnej banky Slovenska o medziročnom náraste úverov na bývanie jednoznačné hovoria o tom, že apetít Slovákov v tejto oblasti nepoľavuje. Požičali si už viac ako 33 miliárd eur.
Keby NBS nesprísnila podmienky čerpania hypoték v tom, že banky môžu väčšinu úverov poskytnúť len do výšky 80 percent z ceny kupovanej nehnuteľnosti, celkový dlh domácnosti nemôže byť vyšší ako osemnásobok jej ročného príjmu a napokon, že z mesačného príjmu po splatení všetkých dlhov musí domácnosti ostať aspoň 40 percent, tak by celková zadlženosť bola určite ešte vyššia.
Okrem hypoték čerpajú domácnosti aj spotrebné úvery, ktorých objem klesá nielen z dôvodu obmedzenia zo strany regulátora, ale aj z dôvodu, že úroky sú na nich niekoľkonásobne vyššie ako hypotekárne úroky, ktoré sa v niektorých bankách ponúkajú pod 0,5 percenta. Po vypuknutí korony však požiadalo 170 tisíc domácnosti a desať tisíc firiem svoje financujúce banky o odklad splátok, ktoré po 9 mesiacoch na prelome týchto rokov vyprší.
Dražba založenej nehnuteľnosti
Podľa posledných údajov z bankového prostredia klesá bankový zisk, čo je určite zlá správa pre stále sa zhoršujúci deficit štátneho rozpočtu. Ten bude mať nižší príjem z daní a taktiež akcionárom bánk budú vyplatené nižšie dividendy. Dôvodom poklesu bankového zisku však nie je zlá práca manažmentu a zamestnancov, ale výrazne vyššia tvorba opravných položiek na prípadné straty z dôvodu nesplácania nielen odložených úverov, ale aj z doteraz neodložených.
Tento nárast spomínaných nákladových položiek je až o 400 percent vyšší ako bol priemer v minulosti, čo ale vyvoláva oprávnené obavy z budúcnosti nášho hypotekárneho trhu. Ak sa však úverový dlžník dostane do omeškania so splácaním úveru podľa splátkového kalendára, je treba tento problém okamžite riešiť s financujúcou bankou, ktorá totiž zo zákona má právo v prípade dvoch po sebe nezaplatených splátok úveru, dať založenú nehnuteľnosť do dražby. Dražba sa obvykle uskutočňuje prostredníctvom realitnej kancelárie, pritom predajná cena môže byť aj nižšia ako pôvodná cena nehnuteľnosti. To pre pôvodného vlastníka môže znamenať stratu.
Investičné podnikanie s nehnuteľnosťami
Na otázku prečo napriek terajšej hospodárskej recesie a s ňou súvisiacich už spomínaných problémov, neutícha dopyt po nehnuteľnostiach. Odpoveď hľadajme najskôr na terajšom peňažnom trhu. Tí, čo majú úspory vedia, že ochrana vkladu je zabezpečená v každej banke do výšky 100 tisíc eur. Ale keďže dnes sú úroky nižšie ako miera inflácie a teda ich peniaze sa každým rokom znehodnocujú, hľadajú lepšiu možnosť ich zhodnotenia. Túto nachádzajú kupovaním bytu nielen na bývanie ich budúcich potomkov, ale aj ako investičné bývanie na lepšie zhodnotenie nielen vlastných, ale aj úverových peňazí.
V niektorých mestách je podiel bytových investícii vyšší, ako bývanie pre vlastnú potrebu. Aká bude v tejto oblasti situácia do budúcnosti, nebudeme špekulovať. Všetko bude závisieť od dostupnosti nehnuteľnosti, keďže zatiaľ prevyšuje dopyt nad ponukou, ďalej od výšky úrokov na hypotéky a tiež na vklady, tiež od ceny prenájmov ktoré v poslednom období klesajú a samozrejme od ostatných obmedzujúcich podmienok zo strany regulátora peňažného trhu a teda aj trhu s nehnuteľnosťami.
Kúpiť v týchto časoch byt na hypotéku, pri terajších nízkych úrokoch, keď hypotekárnu splátku zaplatia jeho nájomcovia aj s prevádzkovými nákladmi, pre vlastníka takejto nehnuteľnosti predstavuje podnikateľsky biznis.
Autor Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm