(Lk 19, 40)

(1.1) Ako občianske združenie Lekárnici za život – Slovensko by sme z pozície zdravotníckych pracovníkov radi vyjadrili svoj názor k problematike očkovania proti ochoreniu COVID-19. Ako farmaceuti chápeme, že existujú ochorenia, ktorým zatiaľ nedokážeme predchádzať iným spôsobom ako očkovaním, napr. besnota. Vakcíny ako také majú však aj mnoho slabých stránok, dokonca i niekoľko veľmi vážnych nežiaducich účinkov, ktoré často nie sú verejnosti dostatočne objektívne odprezentované. Žiaľ, ani v 21. storočí nemajú mnohé vakcinačné programy na zreteli bezpečnosť osôb. Veď to, čo sa udialo pred pár rokmi v Indii pri použití vakcíny, ktorá síce bola účinnejšia – a používala atenuovaný, teda oslabený živý vírus – ale menej bezpečná, je naozaj veľmi pohoršujúce a smutné.¹

(1.2) Vedecké komunity vo svete sú si vedomé toho, že hoc sa od vakcinácie proti COVID-19 očakáva zmiernenie vážnych symptómov ochorenia, nie je zatiaľ zaručené, že zaočkovaní pacienti nebudú môcť byť infekční.² To by jednoducho znamenalo, že relatívne zdraví ľudia schopní podrobiť sa očkovaniu síce budú vlastnými protilátkami chránení od závažného priebehu ochorenia, ale neprestávajú tak automaticky byť hrozbou prenosu ochorenia na najrizikovejšie skupiny obyvateľstva.

(1.3) Vzhľadom na to, že bezpečnosť mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19 nebola dlhodobo skúmaná, nie je vylúčená ani možnosť vyvolávania autoimunitných ochorení, ktoré sa symptomaticky prejavujú až po dlhšom čase. Realita je taká, že dodnes nevieme kauzálne liečiť ani jedno jediné autoimunitné ochorenie. Pomer rizika infekcie koronavírusom a benefitu plošnej vakcinácie obyvateľstva s možnosťou spustenia autoimunitného ochorenia je teda minimálne veľmi diskutabilný. Napriek tomu je výskum v oblasti korelácie a kauzality medzi očkovaním a autoimunitným procesom na vedeckej pôde až iracionálne marginalizovaný, pričom na tento fakt upozorňujú aj celosvetovo najviac uznávané vedecké publikácie. ^{3, 4}

(1.4) Radi by sme pripomenuli, že na liečbu a prevenciu nielen COVID-19, ale aj chrípky a im podobným ochoreniam sa nevyvíjajú iba vakcíny. Okrem toho, že máme k dispozícii voľnopredajné lieky, ktoré už dávnejšie preukázali účinnosť v liečbe vírusových infekcií dýchacích ciest a sú odporúčané aj ako prevencia COVID-19, ako napr. KALOBA⁵, niektoré typy probiotík⁶ či Vitamín D^{7, 8}, obrovský potenciál v prevencii COVID-19 má i liek, ktorého účinnosť a bezpečnosť poznáme už roky – ISOPRINOSINE⁹. Z pohľadu farmaceutov vnímame zo strany vedeckých pracovníkov podieľajúcich sa na verejnej mienke obrovské zanedbanie oboznamovania laikov s uvedenými možnosťami prevencie a prezentovanie vakcín ako jedinej možnej prevenčnej alternatívy.

(1.5) Napriek pomoci, ktorú nám vakcíny v histórii poskytli, si musíme zachovať obozretnosť a neurobiť podobnú chybu ako pri antibiotikách, to jest nepreceniť ich.

(1.6) Očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 sa mnohí ľudia podrobiť nesmú práve preto, že ich zdravotný stav je sám o sebe kontraindikáciou. Vnímame preto ako svoju povinnosť dodávať povzbudenie tým najzraniteľnejším z našej spoločnosti. Povzbudiť ich, že je tu možnosť prevencie a podpornej liečby aj pre tých, ktorí sa očkovania nemôžu zúčastniť, či už zo zdravotných alebo z etických dôvodov, ak vnímajú opodstatnené zábrany siahnuť po ktorejkoľvek z vakcín, ktoré by mali byť používané na Slovensku.

(2.3) Po preštudovaní¹¹ dostupných štúdií môžeme zodpovedne prehlásiť:

• (2.4) Vakcíny na báze vírusového vektora od spoločností [2.2.1]¹² AstraZeneca v spolupráci s University of Oxford (USA, Veľká Británia) a [2.2.2]¹³ Janssen Research & Development, Inc. v spolupráci s Johnson & Johnson (USA) sú nadizajnované a priamo vyprodukované na embryonálnych bunkových líniách z potratených ľudských plodov [2.2.1: T-REx-293 (RRID:CVCLD585)¹⁴; 2.2.2: PER.C6/TetR (RRID:CVCLG704)¹⁵, HEK293T-hACE2 (RRID:CVCL_0063)¹⁶].

• (2.5) RNA vakcíny od spoločností [2.2.3]¹⁷ Moderna, Inc. v spolupráci s National Institutes of Health (USA) a [2.2.4]¹⁸ Pfizer v spolupráci s BioNTech (Nemecko, USA) sú podrobované overovacím testom na embryonálnych bunkových líniách z potratených ľudských plodov [2.2.3: HEK293T (RRID:CVCL0063)¹⁹, HEK293T/17 (RRID:CVCL1926)²⁰; 2.2.4: HEK293T (RRID:CVCL_0063)].

(2.6) Pri uvedených typoch vakcín [2.2.1, 2.2.2, 2.2.3, 2.2.4] informujeme našich členov-farmaceutov, že tieto vakcíny sú v súlade s metodikou tvorby Registra svedomiu repugnantných liečiv²¹ zaradené do stupňa repugnancie²² „⊗ Nikdy nevydávať²³ s RSR klasifikáciou „➄ Vyvinuté neetickým spôsobom“²⁴. Vyzývame preto našich členov-farmaceutov i všetkých farmaceutov dobrej vôle, aby si pri ich vydávaní uplatnili výhradu vo svedomí a zároveň oboznámili pacientov o možnosti využitia vakcín, ktoré sú v rámci Európskej únie zazmluvnené a nie sú eticky sporné.

• (2.7) Proteínová vakcína od spoločnosti [2.2.5]²⁵ Sanofi v spolupráci s GSK Protein Sciences (Francúzsko, USA) a RNA vakcína od spoločnosti [2.2.6]²⁶ CureVac (Nemecko) neboli síce nadizajnované ani priamo vyprodukované na embryonálnych bunkových líniách z potratených ľudských plodov – a preto sme ich v odseku 2.2 zvýraznili – ale dodnes nám nie sú známe postupy overovacích testov, ktorým sú podrobované, a preto nie je vylúčené, že na tejto úrovni vývoja využívajú embryonálne bunkové línie z potratených ľudských plodov.

(2.8) Pri uvedených typoch vakcín [2.2.5, 2.2.6] informujeme našich členov-farmaceutov, že tieto vakcíny sú v súlade s metodikou tvorby Registra svedomiu repugnantných liečiv zaradené do stupňa repugnancie „◎ Odporúčame nevydať“²⁷, pričom sme ich zatiaľ neklasifikovali podľa RSR klasifikácie. Preto odporúčame našim členom-farmaceutom i všetkým farmaceutom dobrej vôle, aby po vlastnom odbornom a morálnom posúdení zvážili uplatnenie si výhrady vo svedomí pri ich vydávaní.

(2.9) Odborová organizácia Prvé lekárnické odbory²⁸ zabezpečí právnu ochranu svojich členov pri uplatňovaní si výhrady vo svedomí pri výdaji takýchto eticky sporných vakcín. Prípadných uchádzačov o členstvo prosíme, aby sa obrátili so svojimi otázkami na .

(2.10) Pri vakcíne od spoločnosti [2.2.6] CureVac poznamenávame, že pri detekcii expresie mRNA bola použitá vôbec prvá kultivovaná ľudská bunková kultúra (imortalizovaná a rakovinová) z roku 1951 označená ako HeLa (RRID:CVCL_0030)²⁹ vypestovaná z buniek karcinómu 31 ročnej Afro-Američanky, Henrietty Lacks, matky piatich detí, ktorá zomrela na endocervikálny adenokarcinóm vyvolaný ľudským papillomavírusom (rakovina krčku maternice). Táto, podobne ako mnohé iné pre medicínsky výskum významné ľudské bunkové kultúry vznikli bez vedomia či súhlasu ich pôvodcu.

(2.11) Túto informáciu – v kontexte iných a závažnejších – uvádzame ako memento výzvy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, aby pacienta ani v týchto ťažkých časoch – kým vážne neohrozuje seba či iných – nezbavovali jeho práva poskytnúť či odmietnuť udelenie informovaného súhlasu s úkonmi, ktoré na ňom má zdravotník vykonávať.

(2.12) Tiež pripomíname, že v kultúrnej spoločnosti má pacient právo žiadať od zdravotníckeho pracovníka aj také informácie, ktoré mu pomôžu zvážiť etickú povahu lekárskeho úkonu či farmaceutického prípravku, ktorý má byť na ňom či na jemu blízkej osobe vykonaný či použitý. Vyplýva to aj z Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, kde sa uvádza, že: „Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.“³⁰

(2.13) Lekár, aplikujúci vakcínu vyprodukovanú na akýchkoľvek ľudských embryonálnych bunkových líniách by pacientovi nemal zamlčať, že napriek tomu, že sú vakcíny čistené od obsahu bunkového odpadu, ktorý vznikol po tom, ako bol vírus na bunkách namnožený, stopy po fragmentoch ľudskej DNA („residual cell-substrate DNA“) potrateného ľudského plodu sú jednoznačne vo vakcíne stále prítomné.³¹

(2.14) Dokonca WHO s touto skutočnosťou ráta a určuje maximálne limity DNA fragmentov vo vakcínach.³² Okrem etického, je tu ale aj zdravotný aspekt vplyvu DNA na imunitný systém a to tak, že ovplyvňujú TLR (Toll-like receptory) zapojené do zápalových procesov, čo je aktuálne v štádiu skúmania.³³

(3.2) Žiaľ, pri vývoji prvej embryonálnej bunkovej línieWI-38³⁴ bolo na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia potratených až 22 ľudských plodov.³⁵ V tom istom období bola kultivovaná embryonálna bunková línia MRC-5³⁶. Na týchto dvoch líniách je dodnes množený vírus ružienky, ktorý je súčasťou vakcín používaných pri povinnom očkovaní aj na Slovensku.³⁷ Obe tieto bunkové línie sú v katalógoch označované ako „konečné“ („finite cell lines“), tzn. že je známy maximálny možný počet delenia populácie, ktorý sa pohybuje okolo 50 pasáží. Po dosiahnutí tohto limitu – zvaného tiež Hayflickov limit – bunky konečných kultúr hynú. Aj preto bola v roku 1977 kultivovaná ďalšia – akoby záložná – embryonálna bunková línia IMR-90³⁸. Výskumníci si starostlivo vyberali vhodné ľudské plody podľa prísnych kritérií tak, aby IMR-90 bola svojou charakteristikou čo najpodobnejšia predchádzajúcim dvom bunkovým líniám a sami vedci deklarovali, že mala byť iba jednou z mnohých v biorepozitári amerického Národného inštitútu pre výskum starnutia a všeobecnej bunkovej biológie.³⁹ V roku 1973 bola kultivovaná embryonálna bunková línia HEK-293⁴⁰, ktorú katalógy radia k tzv. transformovaným, keďže bola transfekovaná adenovírusom typu 5⁴¹, čo znamená, že vedci bunky transfekciou geneticky modifikovali, pričom okrem iného predĺžili aj ich životnosť. Zdôrazňujeme, že číslo „293“ z jej označenia je poradové číslo experimentu s bunkami z potratených ľudských plodov. V roku 1985 bola kultivovaná ďalšia embryonálna bunková línia PER.C6⁴² a z toho istého potrateného plodu aj HER 911⁴³. V roku 2015 čínski vedci predstavili embryonálnu bunkovú líniu Walvax-2⁴⁴, ktorá má slúžiť pre celú Čínu ako čisto produkčná bunková línia na výrobu vakcín. Podobne ako pri IMR-90 vedci pred jej vývojom „hodnotili“ 9 ľudských plodov „vhodných na potrat“ podľa vopred stanovených kritérií tak, aby sa čo najviac podobali plodom potrateným pri vývoji bunkových línií WI-38 a MRC-5. Na základe výsledkov tohto hodnotenia si za základ tejto novej bunkovej línie vybrali pľúcne bunky zdravého plodu potrateného v 3. mesiaci gestačného veku. Zarážajúce ale je, že v roku publikovania tejto štúdie (2015) čínski vedci zároveň uviedli, že k vývoju tejto embryonálnej bunkovej línie sa podujali preto, že na čínskom trhu je v predaji „historická“ bunková línia MRC-5 iba v pasážach 32 a 33, pričom podľa Čínskej farmakopédie je „33. pasáž pri MRC-5 posledné delenie, ktoré môže byť ešte použité na produkciu vírusu“⁴⁵.

(3.3) Inými slovami – „historické“ a „tradičné“ konečné bunkové línie slúžiace na výrobu vakcín, ktoré boli desiatky rokov považované za „zlatý štandard“, sa „míňajú“. Zrazu naša spolupráca na zle využívaním takýchto vakcín prestáva byť až tak vzdialená v čase.

(3.4) Dávnejší príklad osudu embryonálnej bunkovej línie IMR-90 a tento príklad z nedávnej minulosti týkajúci sa línie Walvax-2 potvrdzujú, že vo vedeckých sférach a v plánovaní farmaceutických spoločností jestvujú jasné, preukázateľné a trvalé snahy nielen pokračovať vo využívaní embryonálnych bunkových línií pochádzajúcich z intencionálne potratených ľudských plodov, ale z dôvodu „opotrebovania“ už raz kultivovaných „historických“ línií aj zakladať stále nové embryonálne bunkové línie pochádzajúce z vopred naplánovaných, dobre pripravených a premyslených selektívnych potratov inak zdravých ľudských plodov.

(3.5) Dodajme, že k novembru 2009 používalo 87 vedeckých inštitúcií v 24 krajinách viac ako 1071 jedinečných ľudských embryonálnych bunkových línií aj na iné ako vakcinačné účely⁴⁶, a že okrem týchto bunkových línií, ktoré môžeme označiť ako „rodičovské“, existujú aj ich „následnícke“, resp. „dcérske“ bunkové línie odvodené od týchto rodičovských. Tak napríklad WI-38 má k dnešnému dňu registrovaných 13 dcérskych bunkových línií, MRC-5 ich má 142, IMR-90 zas 34, HEK-293 až 398, zatiaľ čo PER.C6 iba jednu a Walvax-2 a HER 911 nemajú ani jednu registrovanú dcérsku líniu.⁴⁷ Dcérske línie sa vytvoria vždy, keď výskumníci chcú použiť čiastočne upravené vlastnosti pôvodnej bunkovej línie v špecifickom výskume či v inej aplikačnej praxi.

(3.6) Čo si ako spoločnosť „objednáme“, vedci nám „dodajú“. Ak budeme bez výhrad – ba horšie, bez výčitiek svedomia – pokračovať v používaní vakcín produkovaných na embryonálnych bunkových líniách pochádzajúcich z potratených ľudských plodov – hoc by sme využívali iba potraty uskutočnené desaťročia dozadu, ich dôsledky žijú  „in vitro“ dodnes – výskumníkom a farmaceutickým spoločnostiam dávame vedomú objednávku na to, aby dnes, tu a teraz pokračovali v tom, čo v súčasnosti nemáme problém odsúdiť ako nemorálne vtedy, ak sa to odohrávalo v minulosti.

(3.7) Skôr či neskôr nás toto naše rozhodnutie môže dobehnúť. Preto je práve teraz, keď sa celosvetovo koncentruje vedecký svet na riešenie jedného medicínskeho problému, najvhodnejší čas vyslať takto sústredeným vedcom jasný a ohromujúci signál, že naša spoločnosť prahne po vede, ktorá rešpektuje život každého človeka od jeho počatia až po prirodzenú smrť teraz v súčasnosti a aj v budúcnosti.