Jonna Jinton: „Nikdy som sa necítila taká plná života ako po kúpaní v ľadovo studenej vode. Je to ako nový štart, kúpanie v ľade má úžasný vplyv na telo a myseľ. Ďakujem za inšpiráciu Wimovi Hofovi.“

Wim Hof je obyčajný človek, ktorý dokázal neuveriteľné veci. Vytvoril dva tucty Guinessových rekordov. Zabehol polmaratón severným polárnym kruhom v šortkách a naboso, maratón cez namíbijskú púšť bez vody, vystúpil na Kilimandžáro za 28 hodín. Zaplával 60 metrov pod zamrznutou hladinou jazera, stál v nádobe s ľadom niekoľko hodín bez toho, aby mu klesla telesná teplota, pod Mount Everestom bežal maratón naboso 8 hodín. V postoji jazdca známeho z či-kungu a kung-fu dokáže stáť tri hodiny, v priamom prenose si vedel zvýšiť teplotu ruky o 6,5 stupňa iba silou vôle alebo 80 minút v ľade si udržať teplotu 37 ºC. Považovali ho za šarlatána, genetickú anomáliu, avšak jeho metódy pomohli toľkým ľuďom, že sa nedajú ani spočítať. Prínosy jeho metód potvrdilo osem univerzitných výskumov. Mysľou ovplyvnil svoj vegetatívny nervový systém, preto dokázal aktívne regulovať kardiovaskulárny systém a usmerňovať termoreguláciu, napísala do výskumnej správy prof. Marie T. E. Hopmanová. Metabolizmus sa mu zrýchlil o 300 %, čo zvýšilo produkciu tepla, aj keď teplota pokožky klesla na nulu. Na tento experiment sa pripravoval cestou na dané miesto iba mysľou a dýchaním. Metóda funguje, je prirodzená a prístupná všetkým, čo nemusí byť v dnešnej ére každému po vôli. „Zaoberám sa božskosťou, ktorú si každý z nás nesie v sebe, bez kňazov, jogínov, kostolov. Svoju svätyňu, mešitu či synagógu máme vo svojom vnútri, vlastne nepotrebujeme nič okrem lásky, sme predurčené na slobodu, ale aj šťastie, silu a zdravie,“ spomína tento ľadový muž. Wim Hof, prezývaný aj ľadový muž, sa narodil 20. 4. 1959 v Holandsku silne nábožnej matke, katolíčke.

Z úcty k nej absolvoval nedeľné návštevy kostola, miništroval, v 12. rokoch sa zamiloval do budhizmu a hinduizmu a cvičil jogu. Odmalička liezol po stromoch a našetrené peniaze míňal spolu so svojím dvojčaťom na exotické rastliny. Mal 7 rokov, keď si v snehu s kamarátmi stavali iglu. Keď všetci odišli domov, Wim ostal ešte sedieť v snehu ako v tranze. Zaspal, až upadol do kómy, tzv. bielej smrti, a takmer zamrzol. Človek sa v takomto stave nechce prebrať, až zaspí naveky. Bol to jeho prvý zážitok s mrazom. Citlivý dlhovlasý chlapec si budoval svoj vlastný svet. Tvrdí o sebe: „Nikdy som nebol normálny, a nie som ani dnes. Hľadal som niečo väčšie a na názore ostatných mi veľmi nezáležalo.“ Mal rád svoj starý bicykel, s ktorým rozvážal skoro ráno noviny. Keďže bol chudobný, býval 8 rokov ako squatter, platiaci len za plyn a elektrinu v prázdnych bytoch. „Existoval som mimo represívneho systému, bol som vyvrheľom spoločnosti, obracalo ma to čoraz viac do môjho vnútra, mohol som slobodne uvažovať, venovať sa hudbe,“ spomína vo svojej knihe Metóda Wima Hofa. Žil v komunite so sto ďalšími podobnými squattermi, ale od anarchistov sa odlišoval tým, že si budoval silnú sebadisciplínu. Bol taký chudobný, že nemal ani na taxík, keď šiel s tehotnou manželkou do nemocnice. V zime chodil v sandáloch. Raz v zime pri jazere v Beatrixparku mal silné nutkanie vyzliecť sa a vojsť do studenej vody a bol fascinovaný tým, ako dobre sa cítil. Trvalo to síce len niečo okolo minúty, ale zažil vtedy niečo, čo sa ťažšie vyjadruje slovami – silné precítenie spojenia s týmto živlom, preniknutie k vlastnej podstate, k prepojeniu mysle a tela, a navyše si pripadal plný života a plný energie.

Autor: Vladimír Liška