Dr. h. c. prof. Ing. Juraj Stern, PhD., nar. 17. októbra 1940 v Bratislave, je slovenský ekonóm, vysokoškolský pedagóg. Od roku 1995 bol rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave a od marca 2017 je rektorom Paneurópskej vysokej školy.

Počas vojny bol časťou utláčanej menšiny, počul aj vyhrážky: „Do plynu!“ Po maturite na jedenásťročnej strednej škole v roku 1958 nedostal pre buržoázny pôvod odporúčanie na ďalšie štúdium. Vyučil sa za strojového sadzača, ukončil majstrovskú školu polygrafickú a rok bol zamestnaný v Polygrafických závodoch v Bratislave. S týmto zameraním nemohol pokračovať v štúdiu humanitným smerom, a tak v roku 1966 promoval na Fakulte odvetvových ekonomík Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Po dvoch rokoch práce v Polygrafických závodoch na pozícii ekonóma sa vrátil na alma mater, kde sa stal pedagógom na Katedre organizácie a riadenia výroby. Po odmietnutí invázie Varšavskej zmluvy sa jeho kariéra opäť pribrzdila. Po novembri 1989 sa zapojil do organizovania nového života v škole, v roku 1990 sa stal prodekanom pre zahraničné styky Ekonomickej univerzity v Bratislave a v rokoch 1993 až 1994 bol prorektorom pre rovnakú oblasť.

Od roku 1995 bol rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Do funkcie ho opätovne zvolili v roku 1997. Odvtedy je aj univerzitným profesorom. Dva roky predsedal Slovenskej rektorskej konferencii. Za rektora Paneurópskej vysokej školy ho jej akademický senát zvolil vo februári 2017, vymenoval ho prezident Andrej Kiska.

Je predsedom správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. V septembri 2013 sa vyslovil za znovupostavenie bratislavskej synagógy: „Nie ako náboženského objektu, ale ako symbolu zjednocujúcej sa Európy!“

Profesor Stern je držiteľom viacerých ocenení: Pribinovho kríža II. triedy (2002), Dvojitého kríža od Rakúskej republiky (2001, najvyššie štátne vyznamenanie cudzím občanom), Čestného doktorátu od Ekonomickej univerzity v Budapešti (1997, za rozvíjanie vzťahov medzi Slovenskom, Maďarskom a Rakúskom). Svojimi vyznamenaniami sa rád pochváli, tak ako protimečiarovskými zásluhami. Dňa 3. júla 1997 vznikla volebná koalícia SDK, ktorú tvorilo 5 strán: DÚ, KDH, DS, SDSS a SZS. Kresťanskí a liberálni demokrati sa spojili so socialistami a zelenými, SDK sa transformovala na politickú stranu s exkluzívnym členstvom 150 kandidátov vo voľbách. V tom čase však Rudolf Schuster ohlásil vznik novej strany – SOP. „Mal som obavy, že Schuster pôjde s Mečiarom. A tak som si povedal, že sa ho pokúsim získať do nášho spolku,“ spomína profesor Juraj Stern, ktorý sa stal hlavným moderátorom na stretnutiach lídrov opozičných strán. Ešte predtým sa mu podarilo dohodnúť, že budúci koaliční spojenci prestanú na seba útočiť. Pred prvým okrúhlym stolom oslovil najprv politikov na protiľahlých póloch: Jána Čarnogurského (KDH) a Jozefa Migaša (SDĽ). „Obaja hneď súhlasili,“ dodáva Stern. Parlamentné voľby vtedy síce vyhralo HZDS, novú vládu však zostavovala SDK so SDĽ, SMK a SOP.

Stern sa chváli aj tým, že jeho predok bol pravou rukou grófa Richarda Nikolausa Eijira

Coudenhove-Kalergiho, zakladateľa Paneurópskeho hnutia (podľa grófovej autobiografie ho začiatkom roku 1924 jeho priateľ barón Louis de Rothschild zoznámil s Maxom Warburgom, ktorý mu ponúkol financovanie hnutia sumou 60000 zlatých mariek).

Autor: Pavol Kardoš