Pred viac ako päťtisíc rokmi sa v južnej časti Mezopotámie objavila civilizácia Sumerov – vynálezcov najstaršieho známeho písma a zakladateľov prvých mestských štátov. Ich pôvod dodnes nepoznáme, sumerské vynálezy však zmenili tvár ľudstva.

Aj keď moderní archeológovia doposiaľ nedokázali presvedčivo objasniť pôvod Sumerov, samotní Sumeri ho odvodzovali od bohov. Podľa sumerskej mytológie boli stvorení z hliny, aby slúžili bohom. Tí ich obdarili i poznatkami a zručnosťami.

V sumerskej mytológii však majú dôležité miesto aj Annunaki – deti boha neba Anu, ktorí spolu s bohmi zostupovali na Zem. Podľa starých bájí dokonca ešte pred stvorením človeka obývali bohovia mesto Nippur, kde našli bádatelia množstvo popísaných hlinených tabuliek.

Na otázku pôvodu Sumerov sa dlhodobo snaží odpovedať aj jazykoveda. Ani jazykovedci neboli v tejto oblasti úspešní, zistilo sa iba, že sumerčina je zvláštny a izolovaný jazyk, pričom snahy o jeho spájanie s afro-ázijskou či indoeurópskou jazykovou rodinou širšie vedecké kruhy neakceptovali. Navyše sa objavili teórie spochybňujúce názory, že Sumeri vynašli systém písma. Tieto hypotézy sa zakladajú na názore, že ešte pred nimi existovala v Mezopotámii iná vyspelá kultúra, tradične stotožňovaná s nositeľmi uruckej (cca 4000 – 3200 p. n. l.) a obejdskej kultúry (asi 5100 – 4000 p. n. l.), od ktorej mnohé vedomosti a vynálezy vrátane písma prevzali. Tento prvotný systém písomných znakov pritom preukázateľne prešiel viacerými štádiami.

Prvé písmo bolo obrázkové, neskôr tzv. protoklinové, v ktorom sa zapisovali najmä ekonomické záznamy, a až v poslednom štádiu prišlo zložité klinové písmo. To sa, ako poukázal americký sumerológ ukrajinského pôvodu Samuel Noah Kramer v knihe História začína v Sumeri, stalo živým a účinným dorozumievacím prostriedkom. Pozostávalo z niekoľkých stoviek znakov, ktoré spoluvytvárali slová a vety. Postupom času ich počet klesal z pôvodných asi 900, používaných okolo roku 3000 p. n. l., až po cca 500 na konci existencie sumerskej civilizácie približne v roku 1950 p. n. l. Toto písmo nazývame klinovým preto, lebo sa vyrývalo trstinou s hrotmi v tvare klinov do mäkkých hlinených tabuliek.

Zrod písma si Sumeri vysvetlili eposom Enmerkar a pán Arraty, kde Enmerkar vystupuje ako pán Uruku a Kullabu, ktorý mal vládnuť celých 420 rokov. Epos popisuje Enmerkarov konflikt s panovníkom bohatého mesta Aratty v perzských vrchoch. V závere prichádza na rad písanie prvých slov, ktoré nasledovalo po predchádzajúcich zložitých ústnych rokovaniach oboch vladárov. Zmienka o vynájdení písma znie takto:

„Zobral hrudu hliny vládca Uruku,

sťa na tabuľu vpísal na ňu slová.

Ešte nikdy nik slovo do hliny nevpísal.

No teraz, keď boh slnka mu to vnukol,

stalo sa. Enmerkar napísal.“

I vynález písma teda bol, podobne ako stvorenie človeka, podľa sumerskej mytológie dielom bohov, resp. božského vnuknutia boha Slnka.

Autor:Pavol Ičo