R. R. Tolkiena a jeho trilógiu Pán prsteňov ako jedno z najslávnejších literárnych diel 20. storočia netreba veľmi predstavovať. Britskému spisovateľovi, jazykovedcovi a odborníkovi na severskú mytológiu trvalo jeho napísanie 10 rokov – a je to na ňom vidno.

Do najmenších detailov premyslený fiktívny svet Stredozeme, vrátane histórie, mystiky, božstiev, zemepisných reálií, plný inšpirácií zo skutočných európskych mytológií, a teda skutočných archetypov ľudstva, robí z diela oveľa viac ako len fikciu. Preplieta množstvo príbehov a množstvo významových rovín, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

V tomto článku sa chceme zamerať na potrebu postaviť sa proti zlu v istých historických situáciách, a najmä na to, že hrdinami sa nestávajú len nejakí vyvolení jedinci, ale môže sa ním stať každý, aj ten, o kom by to nikto nepovedal – ani on sám. Ale ten potenciál má v sebe každý. V Pánovi prsteňov sú takými hrdinami hobiti, predovšetkým Frodo. Tento pohľad je dnes aktuálny, pretože takáto historická zlomová doba prišla, a je na každom z nás, ako sa zachová. Doba sa láme a nastáva rozhodný zápas o ďalšiu podobu spoločnosti.

Posledné, čo si Frodo želá, je zažiť dobrodružstvo. Ako všetci hobiti, najradšej by prežil pokojný, nevzrušený život, bafkal si z fajky a užíval si dobré pivo a jedlo. Lenže keď sa dostane k nechcenému dedičstvu v podobe prsteňa moci od svojho strýka Bilba, už to nie je možné. Najmä keď sa dozvie, že po ňom idú služobníci temného pána. Musí sa vydať na cestu. Spočiatku si myslí, že len zanesie prsteň do elfskej Roklinky, kde sa rozhodne, čo ďalej. Tam dôjde k jeho rozhodujúcemu prebudeniu, keď si viac intuitívne, srdcom, ako rozumom uvedomí, že jediná možnosť, ktorá má šancu na úspech, je, keď on osobne ponesie prsteň do Mordoru.

Samozrejme, v žiadnom mýte, legende či rozprávke hrdina nevykoná hrdinský čin sám. Keby v pravú chvíľu nezasiahol Frodov verný priateľ Sam a ďalší, ktorých stretnú na ceste, úlohu by nesplnil. A zdanlivo paradoxne zohrá finálnu rozhodujúcu úlohu ten, ktorý je posadnutý myšlienkou, aby sa k nemu prsteň vrátil. Lenže je tu aj vyššia sila ako zlo ukryté v prsteni, ktoré opantalo Glumovu myseľ. Napokon, zápas v duši každého človeka medzi zlom a dobrom prebieha neustále, len v zlomových dobách, aká nastala aj teraz, sa stáva oveľa naliehavejším. A keď už dôjde na lámanie chleba, drvivá väčšina ľudí si vyberie dobro. Preto zlo nemôže zvíťaziť natrvalo, aj keď to tak už-už vyzerá. A keď je najväčšia temnota a zlo už oslavuje predčasné víťazstvo, vždy sa niečo stane.

Keď to vztiahneme na našu situáciu, ideálne je nerozhodovať sa, čo robiť, len racionálnou mysľou, lebo sa pravdepodobne stratíte. Pokúste sa najprv ísť do vnútra. Modliť sa, meditovať, rozjímať, úprimne volať Boha alebo vyššiu silu, aby vám priniesla inšpiráciu. Potom konajte s najlepším presvedčením, bez bočného úmyslu. Aj v Pánovi prsteňov bolo mimoriadne dôležité, aby tí, ktorí zohrali viac alebo menej významnú úlohu, konali s čistým zámerom a s otvoreným srdcom. V takejto jednote sŕdc si napokon všetci uvedomia, že nie sú viac a menej významné úlohy, treba si nájsť takú úlohu, ktorú môžem najlepšie zastať ja, a nepchať sa do úlohy, ktorú môže lepšie zastať niekto iný. Inými slovami: nájsť si svoje miesto v Božom pláne.

Preto Tolkien zdôrazňoval myšlienku, že ten, kto sa podujme niesť prsteň do Mordoru, nesmie mať ambíciu použiť ho a nesmie podľahnúť jeho zlu. Preto je Frodo najlepší možný kandidát na túto úlohu, lebo takú ambíciu nikdy nemal. Keď sa teraz rozhodnete konať, cíťte s pokorou, že toto je práve tá vaša úloha. Je v konečnom dôsledku jedno, či ako policajt na demonštrácii zadržíte ruku a neudriete, či sa zastanete úplne neznámeho dôchodcu, ktorého nechcú pustiť do obchodu, lebo nemá test na Covid-19, o to viac vlastnej rodiny, alebo sa stanete lokálnym či celoštátnym vodcom….

Autor: Marián Benka