V trhovej ekonomike si väčšina jej účastníkov myslí, že bez dlhu je ich existencia nemožná, dokonca sa hovorí, že dlhy sa stávajú “lubrikantom“ ekonomickej aktivity z dôvodu, že mladé domácnosti si bez neho nezaložia rodinu, firmy nedokážu rozširovať svoj predmet podnikania a štát nebude mať z čoho zabezpečiť mzdy svojich zamestnancov a napokon aj dôchodky.

Dlhy však nemôžu prekročiť hranicu, ktorú v prípade domácnosti reguluje Národná banka Slovenska, keď stanovila podmienky poskytovania hypoték k príjmu žiadateľa. V prípade verejných financií sú to zas známe maastrichtské kritéria pre ich ročné a kumulatívne deficity k HDP a takto by sme mohli pokračovať. Pokiaľ ide o verejné financie, tak Slovensko nemalo doteraz s dodržiavaním spomínaných kritérií žiadny problém, keď ročný deficit sme mali vlani na úrovni 1% a kumulatívny pod 49% k HDP. Či tieto údaje mohli byť lepšie, nebudeme špekulovať, pretože predchádzajúca vláda v hospodárskej politike presadzovala známe heslo, že keď sa darí ekonomike, nech sa darí aj občanom. A tak sa „zarobené peniaze“ minuli v rámci opakovaných sociálnych balíčkov. Kto postupuje tak, že v dobrých časoch vytvára rezervu, aby ich v horších časoch použil na udržanie svojej životnej úrovne, nemohol mať počas terajšej recesie pri splácaní úverov či obmedzení spotreby, nejaké väčšie existenčné problémy.

Rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti

Slovenskí poslanci už schválili na rok 2021 štátny rozpočet s očakávaním „dobrého počasia“, počas ktorého nebude naša ekonomika obmedzovaná rôznymi formami lockdownu, ako dôsledok zhoršovania epidemiologickej  situácia, ktorá je spôsobená zvýšenou mobilitou ľudí a tiež nedodržiavaním vládou sprísnených opatrení. So spomínanými negatívnymi javmi už máme skúsenosti z minulého roka, ktorého dôsledkom je deficit verejných financií na úroveň takmer 10% a deficit verejného dlhu na úroveň 62% k HDP. Toto treba pokladať za jeden z najhorších hospodárskych výsledkov za dobu existencie samostatného štátu. Podľa už schváleného rozpočtu bude v budúcom  roku schodok na úrovni okolo 8 miliárd eur, ktorý je spôsobený terajšou recesiou globálnej a teda aj slovenskej ekonomiky. Jej začiatok je spojený so zatváraním ekonomiky z dôvodu šíriacej sa choroby COVID-19, ktorej dôsledkom je pokles daňových a odvodových príjmov, ako aj výrazný nárast výdavkov na udržanie zamestnanosti a vôbec všetkého ostatného, čo bolo potrebné financovať z verejných rozpočtov na opakované testovanie na zistenie infikovaných osôb. V štátnom rozpočte sa nepremietli očakávané opatrenia na zníženie rozpočtových deficitov z viacerých dôvodov. V recesii sa konsolidácia verejných rozpočtov  nerobí, keďže dnes je potrebné práve stimulovať hospodársky rast nielen peniazmi z ECB, Európskej komisie, ale aj fiškálnou stimuláciou zo štátneho rozpočtu. Navyše Európska komisia sa rozhodla, že v najbližších dvoch rokoch nebude trvať na dodržiavaní už spomínaných maastrichtských kritérií stability a rastu eura a preto vláda zrušila doterajšie pravidlá dlhovej brzdy. Za tejto situácii sa ani nemôžeme čudovať, že minister financií Eduard Heger, budúcoročný štátny rozpočet prezentoval ako rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti.

Dlhy sú daňou za dôsledky pandémie

Koronavírusová pandémia je príčinou terajšej dlhovej smršti všade na svete a teda neobišla ani slovenskú ekonomiku. Po jej odznení bude nutné už počas nasledujúceho roku sa zaoberať s postupným ozdravovaním verejných financií, keďže ratingové agentúry už znížili výhľad ekonomiky, čo v budúcnosti môže predražiť financovanie verejného dlhu. Napokon ani ECB nebude môcť donekonečna tlačiť peniaze za nízky úrok, či dokonca štátne dlhopisy vykupovať so zápornou úrokovou sadzbou. Konsolidácia verejných financií okrem lacných peňazí potrebuje čo najskôr predložiť Európskej komisii projekt zásadných štrukturálnych zmien, ktoré by sme mohli financovať z nenávratných peňazí fondu obnovy, ktorého čerpanie bolo na poslednom rokovaní Rady Európy už odblokované. Spomínaný minister financií hovorí o uskutočnení zásadných zmien vo vzdelávaní, vo vede a výskume, v oblasti ochrany životného prostredia, modernizácie zdravotníctva a digitalizácie fungovania štátnej a verejnej správy.  Čo však predpokladá uplatňovanie princípov hodnoty za peniaze a už schválených výdavkových limitov. V opačnom prípade nebudeme mať peniaze na splácanie nakumulovaného dlhu po roku 2028. O tom, že bude potrebné aj v nasledujúcich rokoch presadiť nepopulárne konsolidačné opatrenia sa počíta, ale od terajšej rozhádanej koaličnej vlády a občianskych protestov zo všetkých strán, to podľa všetkého nebude možné reálne zabezpečiť.

Autor Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.