• Vybrat den

    Květen 2024
    Po Út St Čt So Ne


    PODPOŘIT STALOSE BTC ETH LTC

    Voľby v USA. Keď demokracii dochádza dych

    9-12-2020 Zem & Vek 33 568 slov zprávy
     
    Foto: Shutterstock

    Domáci i zahraniční priaznivci amerického prezidenta Donalda Trumpa dávno pred otvorením volebných miestností 3. novembra upozorňovali na nebezpečenstvo falšovania výsledkov, a to predovšetkým korešpondenčných hlasov. Už v priebehu októbra sa ich hrnuli desiatky miliónov a neprestávali sa valiť ani po uplynutí volebného dňa. Značné znepokojenie vyvolávali správy pozorovateľov o manipuláciách v neprospech Trumpa a jeho republikánov. Ako sa ukazuje v širšej perspektíve, na ujmu demokracie ako takej.


    Postavy za kulisami


    Bezmála 240 miliónov oprávnených voličov rozhodovalo aj o obmene zloženia Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu. Jedenásť štátov únie si volilo guvernérov a po celej krajine prebiehali voľby sudcov, starostov, predstaviteľov komunálnych správ a konali sa referendá na rôzne témy miestneho i štátneho významu.


    V mnohých mestách, obzvlášť v ľudnatých pobrežných štátoch, panuje od zvolenia Donalda Trumpa za šéfa exekutívy Spojených štátov v novembri 2016 atmosféra napätia a obáv pred eskaláciou občianskych nepokojov. Ultraliberálne hnutia ako ANTIFA alebo Black Lives Matter, nad ktorými držia ochrannú ruku nadnárodné nadácie a mienkotvorné médiá, našli oporu aj u politických špičiek Demokratickej strany. Radikálna ľavica prejavovala v predvolebných mesiacoch odhodlanie nedopustiť, aby sa Donald Trump udržal v Bielom dome. Výroky, že sa tomu musí zabrániť za každú cenu, verbalizovali aj takí potentáti ako predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová.


    Hillary Clintonová, Trumpova porazená súperka z novembra 2016, ho až bytostne nenávidí. V televíznom programe Showtime z 24. augusta poslala jeho tohtoročnému protivníkovi odkaz priam revolučného rázu. Joe Biden podľa nej za žiadnych okolností nesmie uznať prehru. Pripomeňme, že táto manželka exprezidenta Billa Clintona (1993 – 2001), ktorá viedla rezort zahraničia (2009 – 2013) vo vláde prezidenta Baracka Obamu, sa nedokáže preniesť cez porážku v súboji o Biely dom pred štyrmi rokmi. Výsledky hlasovania v novembri 2016 síce uznala, no odvtedy zo zákulisia brojí proti Trumpovi ako fúria. Tak ako Melinda Gatesová, manželka nekorunovaného šéfa lobistov nadnárodných farmakologických kartelov Billa Gatesa, aj Hillary ovplyvňuje dianie doma a vo svete prostredníctvom rodinnej nadácie The Clinton Foundation.


    Vplyv clintonovského klanu, v ktorom sa neúnavne činí aj 83-ročná rodáčka z pražského Smíchova a bývalá šéfka americkej diplomacie (1997 – 2001) Madeleine Albrightová, rodená Korbelová, na chod mašinérie Demokratickej strany ako jedného z pilierov politického systému je hlboký a zásadný. „Musíme zorganizovať masívnu legálnu kampaň, viem, že bidenovci na tom zapracujú,“ citovala 27. augusta jej nástojčivú radu Bidenovi celosvetová mienkotvorná mediálna chobotnica CNN. Clintonovskí stratégovia v Demokratickej strane počas jarných a letných mesiacov, keď americké radikálna ultraliberálna ľavica rozpútala v amerických mestách občianske nepokoje, správne predpokladali, že voliči sa na jeseň zhŕknu okolo Donalda Trumpa. Preto tá rada, ten pokyn bidenovcom v Clintonovej slovách, aby sa pripravili na odboj prostredníctvom justície a súdnictva. A preto jej spokojné konštatovanie, že volebný aparát Joa Bidena na tom pracuje.


    Pre koho je lepší Biden a pre koho Trump


    Ak spojíme signál „za žiadnych okolností“ z úst tretieho najvyššieho ústavného činiteľa Spojených štátov Nancy Pelosiovej s poznámkou Hillary Clintonovej, že bidenovci stavajú justičné barikády, dostávame pochmúrny obraz o upadajúcom stave demokracie v Spojených štátoch. I preto Donald Trump prestal vyvážať zdiskreditovaný americký model demokracie do sveta a podmieňovať bilaterálne vzťahy s inými krajinami otrockým prijímaním amerického vzoru – alebo aspoň približným kopírovaním. Uviedol tým do pomykova ešte mohutnejší a skostnatenejší kolos liberálnej demokratúry v Európe. Len Rusko a Turecko, ležiace mimo dosahu molochu Európskej únie, si dovolili odpútať sa od euroatlantickej inštitucionálnej demokratúry, od matrixu, ktorý sa neformálne nazýva deep state či poslovenčene hlboký štát.


    Autor: Patrik Sloboda






    ZDIEĽAJTE ČLÁNOK



    Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj
    Nahoru ↑