V Spojených štátoch ešte nestihli oficiálne „nainštalovať“ nového prezidenta, ale už sa medituje o tom, kto bude a nebude prezidentom o ďalšie štyri roky. Asi je to pre niekoho veľmi aktuálna téma. Exprezident Barack Obama vo svojom rozhovore pre španielsky denník La Vanguardia, ktorý bol naplánovaný súbežne s uvedením jeho prvého zväzku memoárov „Zasľúbená zem“ (A Promised Land) na trh. Pri tej príležitosti uviedol, že jeho manželka Michelle LaVaughn Robinson Obamová, sa nechystá kandidovať na funkciu prezidentky. Nevysvetlil však, z akého dôvodu a prečo by vôbec kandidovať mala .

„Michelle na prezidentku kandidovať nebude. Môžem to garantovať,“ prizvukoval Obama. „Práve o tom hovorím v mojej knihe a zdôrazňujem, že politiku nemá rada. Ale v každom prípade ju vo všetkom čo bude treba rád podporím, nezávisle od toho, aký bude jej ďalší cieľ. Presne tak podporovala aj ona mňa,“ prezradil.

Prvý zväzok memoárov exprezidenta Baracka Obamu tvorí 768 strán a už je preložený do 25 jazykov. Ako uvádza španielsky denník, boli vydané už dve Obamove knihy: „Sny môjho otca“  (Dreams From My Father, rok 1995) a „Drzosť nádeje“ (Audacity of Hope, rok 2006).  Keďže sa ale vo svete na ne akosi rýchlo pozabudlo, snaží sa exprezident oživiť svoje meno vlastnými memoárami. Nuž, keď sa činmi nijako nezapísal do svetovej histórie, skúša to cez memoáre.

Prirodzene v období masových reality šou a totálnej propagácie na internete a v televízii sa dnes do hociktorej funkcie, aj prezidentskej, môže dostať ktokoľvek a kedykoľvek. A ten dotyčný na to nepotrebuje ani skúsenosti, ani vzdelanie, ani prax, ani schopnosti, ani žiadne ďalšie prepotrebné vlastnosti. Politický šou biznis dokáže do najvyšších funkcií dosadiť hocijakých klaunov a amatérov. Podobných príkladov je na celom svete neúrekom. Jedným z najčerstvejších a najjagavejších príkladov je Ukrajina.

Okrem toho sa už aktivizujú nielen rôzni šašovia, dobrodruhovia a špekulanti, ale aj manželky tých najvyšších predstaviteľov. Akoby sme počuli: „Posuň sa trochu drahý, ty si si už v tomto kresle posedel, teraz chcem aj ja.“ Príklad spred štyroch rokov – o prezidentskú funkciu sa uchádzala manželka Billa Clintona – Hillary. V súčasnosti chce prezidentské kreslo v Bielorusku obsadiť manželka neúspešného kandidáta, Svetlana Cichanovská. Tá sa totiž už viackrát vyjadrila, že sedieť v prezidentskom paláci je predsa len lepšie, ako smažiť doma manželovi fašírky.

Potešiteľnou správou je, že tým vyhlásením Barack Obama upokojil celú americkú, ale aj svetovú verejnosť. Jeho manželka teda na funkciu prezidentky kandidovať nebude. Našťastie sa jej nechce, nemá rada politiku. V niektorých európskych krajinách je už častejším javom obsadzovanie tých vyšších postov ženami, dostali sa aj do prezidentského paláca a v bruselských štruktúrach je tiež nie málo žien na tých najvyšších funkciách.

Vôbec nie sme proti tomu, aby ženy obsadzovali tie vysoké štátne, odborné a medzinárodné funkcie. Je však nutná odbornosť, skúsenosti a schopnosti. Nejde o pohlavie, ale o to, či je daná, konkrétna osoba schopná vykonávať svoje povinnosti dobre a zodpovedne. A zas zdôrazňujeme – bez hľadu na to, či je to žena, alebo muž. Nesmieme však nepodliehať „súčasnej móde“, keď sa do rôznych funkcií, hlavne v EÚ, účelovo dosadzujú predstavitelia rôznych skupín obyvateľstva (homosexuáli a iné gender skupiny, ženy), len aby sa splnili nejaké umelé kvóty. Do najvyšších funkcií by sa mali dostávať iba ľudia, ktorí na to majú. Ostatné záležitosti by mali ísť bokom.

Asi by to nebola pre USA veľká výhra, keby sa prezidentkou stala Hillary Clintonová, alebo Michelle Obamová. Rovnako ako pre Bielorusko, keby krajinu riadila gazdinka Svetlana Cichanovská. Aj na Slovensku máme v súčasnosti na mnohých najvyšších funkciách ľudí, ktorí by nemali byť ani poslancami „obecného“ zastupiteľstva. Jednoducho nemajú odborné a politické skúsenosti a niektorí dokonca ani schopnosti. Nuž, preto to možno dnes na Slovensku aj tak vyzerá. Koalícia sa háda nielen s opozíciou, ale aj medzi sebou a krajina je v totálnej diere. Ten stav je nimi ospravedlňovaný koronakrízou a túto frázu budú používať celé svoje volebné obdobie (pokiaľ sa udržia). Určite nepriznajú vlastnú negramotnosť, neschopnosť a hlúposť. Nuž, koho ste zvolili, toho ste zvolili. A preto to teraz vyzerá tak, ako to vyzerá.

Poučia sa niekedy ľudia z vlastných chýb? Zatiaľ to tak nevyzerá. Ale nádej, zomiera posledná.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Entrevista a Barack Obama. “Todavía me quedan algunos cartuchos por quemar”, Lavanguardia, 6.12.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.