Dnes po prevalení kauzy Gorila už aj vieme prečo. Treba však zdôrazniť, že jedným z top nástrojov Penty na uplatnenie svojho vplyvu je jej špičkový právnický tím, ktorý zaberá celé jedno poschodie v ich sídle v Digiparku. Tajomstvo ich úspechu a donedávna beztrestnosti tak možno vysvetliť podivným mixom pozostávajúceho viacerých ingrediencií. Spočiatku to boli veľmi nevyberavé obchodné praktiky, konanie na hrane, a často aj za hranou zákona, istá miera sofistikovanosti, špičkový právnicky tím, masívna korupcia aktuálnych politických špičiek a v neposlednom rade, ako atómový kufrík, vlastníctvo či spoluvlastníctvo celej skupiny mienkotvorných médií News and Media Holding, pozostávajúci z týždenníkov TREND a PLUS 7 DNÍ, denníkov Plus JEDEN DEŇ a SME .

Až do povestných Vianoc v roku 2011, tesne po páde vlády Ivety Radičovej, keď niekto na americkom serveri zverejnil prepis Gorily, bola Penta vnímaná ako veľmi úspešná finančná či investičná skupina, o ktorej sa v zásade veľmi nehovorilo a ak, tak len okrajovo s tým, že má daňový domicil v daňovom raji na Cypre. Dnes ho už zmenila dokonca za ostrov Jersey v kanáli La Manche. Zverejnenie prepisu Gorily skutočne pôsobilo ako rozbuška . Naplno ukázalo, ako fungoval systém. Preto vlastne neprekvapí, že niektorí politici, ako napríklad Jirko Malchárek v tom čase zdegenerovali na bezduchých vykonávačov či ponížených služobníčkov týchto skupín.

Previazanie vysokého biznisu s politikou prestalo byť verejným tajomstvom. Stalo sa nesporným faktom, ktorý dnes vnímame ako úplnú samozrejmosť. Kauza Gorila len týmto praktikám nastavila zrkadlo. Zaujímavé je, že ani masívne občianske protesty na tom nič nezmenili. Naopak, arogancia finančných žralokov pôsobila v nezmenenej sile, ba dokonca gradovala. Plne v logike Penty, že justícia je na to, aby chránila ich záujmy. Dokonca sa im podarilo na prvostupňovom súde zakázať médiám vydávať akékoľvek články opisujúce spomenutú kauzu. Tým chceli vyslať jasné posolstvo, že všetko v tomto štáte majú pod kontrolou. Nejde len o to, že pod palcom majú všetky politické strany a v zásade kontrolujú celý politický systém na Slovensku, ale aj súdy konajú zväčša len tak, ako to vyhovuje im. Aj preto poslali mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, keďže Krajský súd v Bratislave si „dovolil“ zrušiť rozhodnutie okresného súdu o zákaze vydania knihy Toma Nicholsona. Tam sa ale popálili.

Ukázalo sa však, že Penta nakoniec z tejto kauzy vyviazla relatívne dobre. Iste, znamenalo to ťažkú ujmu na pí ár, ale ak bol niekto, kto krvácal naozaj poriadne, tak to bola SDKÚ, ktorá padla takmer zo 16 % sotva na 6 % a pod hranicou zvoliteľnosti bola v siedmich z ôsmich krajov. To bol začiatok konca dvojice Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, ktorí sa po tejto kauze stali politickými mŕtvolami.

Penta sa však nevzdávala. Ďalej podnikala na teritórii strednej Európy, dokonca partner Penty Jozef Špirko sa až po prevalení kauzy Gorila stal spoluautorom ekonomického programu vraj protikorupčného subjektu Igora Matoviča OĽANO. Penta mala ďalej množstvo aktivít: intenzívne budovala svoj zdravotnícky biznis, silne exponovaná je v bankovom sektore, Prima a Privat banka, a postupom času sa stala vlastníkom silne mienkotvorných médií.

Zároveň ich sebavedomie ďalej rástlo a bolo takmer bez hraníc. Ako inak ako prejav bezbrehej arogancie možno hodnotiť výzvu Penty, ktorá sa pokúsila súdne „zakázať“ vtedajšiemu (po roku 2012) ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi predniesť správu o vyšetrovaní tejto kauzy na pôde parlamentu. Oligarchovia z Penty zjavne nepochopili, že známy Talleyrandov bonmot o tom, že nikto nie je  neskorumpovateľný, každý má len svoju cenu, na sto percent neplatí. Penta si možno môže kúpiť zopár predajných politikov, možno má schopnosť ovplyvňovať rozhodnutia sudcov, ale prirodzený odpor voči takto nastavenému systému neumlčí, celý slovenský národ si nekúpi.

Medzitým sa Pente podarilo zopár zaujímavých kúskov. Na súde sa im podarilo presadiť, že celý spis Gorila nebolo možné použiť ako dôkaz. Súd to zdôvodnil tým, že odpočúvanie bytu Haščákovej gorily Zoltána Vargu sa začalo kvôli stykom Vargu so siskármi. Dôstojník, ktorý žiadal sudcu o povolenie na odpočúvanie, udal na to teda iný dôvod. Nečakaným bonusom odpočúvania bolo zachytenie utajených Haščákových stretnutí s politikmi, čo bol len vedľajší úlovok, hoci oveľa väčší ako čokoľvek iné.

Kauza Gorila odkryla podozrenia z rozsiahlej korupcie na linke Penta – Fond národného majetku, respektíve ministerstvo hospodárstva za druhej Dzurindovej vlády v roku 2005. Súd však práve skutočnosť, že v žiadosti nebolo uvedené ako dôvod odpočúvania masívna korupcia, nedovolil použiť pred súdom tento materiál, a preto síce celý národ vedel, že sa za Mikuláša Dzurindu diala bezprecedentná korupcia, nebolo to stíhateľné. Súd dokonale splnil zákazku oligarchov a využijúc zásadu voľného posudzovania dôkazov, našiel síce logicky absurdné, ale v konečnom dôsledku platné zdôvodnenie, aby potopil kľúčový dôkaz.

Paradoxne ani nález usb kľúča v Kočnerovom trezore, na ktorom bolo tridsaťsedem hodín audiozáznamu Gorily či škandalózny rozhovor, Mariana Kočnera a Dobroslava Trnku na stíhaní Jaroslava Haščáka a Penty nič nezmenil.

Zdá sa, že prelom nastal až teraz po zatknutí vysokého dôstojníka SIS Ľubomíra Arpáša, a zároveň sa aj zdá, že obvinenie Jaroslava Haščáka súvisí práve so stíhaním spomenutého dôstojníka SIS. Ten mal po roku 2006 zobrať úplatky od Haščáka za to, že tajná služba zlikviduje zvukovú nahrávku z kauzy Gorila a postará sa o zmiznutie dokumentov.

Formálne sa to zariadilo tak, že Arpášova firma mala Pente, respektíve jej spoločnosti Barkont dodávať spravodajské služby a analýzy a účtovať si za to miliónové odmeny. Podľa viacerých médií mali byť Arpášove analýzy fiktívne a mali slúžiť len ako prikrytie úplatkov od Penty. Je však otázne, či sa podarí prelomiť či zmeniť súčasné rozsudky súdov, ktoré nateraz neumožňujú ďalšie stíhanie Jaroslava Haščáka za samotnú kauzu Gorila, ktorá odkryla rozsiahlu korupciu v réžii Penty za Dzurindovej vlády. Úplatky mali smerovať k vedeniu Fondu národného majetku a k ministrovi hospodárstva Jirkovi Malchárkovi.

Je všeobecne známe, že vyšetrovanie kauzy Gorila roky blokoval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Zdá sa, že polícia má dnes svedectvo o tom, že Jaroslav Haščák si od Ľubomíra Arpáša kúpil nahrávku za 6 miliónov slovenských korún, teda približne za 200-tisíc eur a maskovali to už spomenutými fiktívnymi analýzami. Už samotné Arpášove svedectvo možno bude stačiť na väzobné stíhanie. A to môže byť len začiatok. Ďalším možným deliktom môže byť spolupráca Jaroslava Haščáka s kontroverzným konkurzným právnikom Zoroslavom Kollárom. Podľa viacerých indícií stál za pochybnou pohľadávkou voči banke Dexia, vďaka ktorej sa jej trhová cena zásadne znížila, a ktorú potom veľmi výhodne kúpila Penta.

Posledné hodiny a dni ukazujú, že na Slovensku možno padá ďalšie tabu: nedotknuteľnosť niektorých ľudí.. Je to v istej miere prekvapujúce. Penta síce v politickom diskurze bola už roky používaná ako ikona korupcie, ale žiadne vlády, vrátane tej súčasnej, proti nej nikdy relevantne nezasiahli. V rámci predvolebnej kampane síce ohlásil šéf dnes mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Beblavý lex Haščák, ktorý by zakazoval krížové vlastníctvo v zdravotníctve. Po voľbách sa však na tieto sľuby zabudlo a nikto z koalície si ich neosvojil. Naopak, napriek „antipenťáckej“ rétorike sa top manažéri Penty dostávali na kľúčové pozície v zdravotníctve. Dokonca manažér Penty Richard Strapko obsadil najstrategickejší post šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VZP). Ďalší vysoký manažér Penty dokonca s lesníckym vzdelaním Peter Magát nahradil dlhoročného vysoko rešpektovaného riaditeľa Národného ústavu detských chorôb MUDr. Ladislava Kuželu. A nakoniec ďalší top manažér Penty Ľuboš Lopatka obsadil post HM Manažment, nástupcu Fondu národného majetku (FNM).

Zdalo sa teda, že psy štekajú a Penta si aj naďalej ide svojou cestou. Avšak až nasledujúce dni a týždne ukážu, či zadržanie Jaroslava Haščáka bolo len náhodnou chybou v systéme, alebo, naopak, bude rezultovať do jeho väzobného stíhania, čo by mohlo naznačiť, že systém sa začína pomaly meniť. Každopádne, ak Jaroslava Haščáka nebudú nasledovať ďalší významní aktéri Gorily, predovšetkým Jirko Malchárek, ale aj Gabriel Palacka, Kucej, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš či Milan Krajniak, bude prípadne stíhanie Jaroslava Haščáka možné vnímať len ako obetovanie jednej významnej figúry, ale nie odstránenie systému ako takého. 

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.